Kvapôčka rosy, pokorená tmou.
Hľadá svoj domov, Hľadá svoj stan,
pozerá na všetko, čo odchádza v diaľ.
Zrazu sa valí, krvavá rieka,
Kvapôčku rosy do mora zvlieka.
Musela odísť, chcela sa vrátiť,
nikdy však nechcela to všetko stratiť.
"Kde sa tá krv na lúke vzala?
Veď ona Maličká, nebola stará."
Kvapôčka snaží sa, nájsť cestu späť,
opäť však narazí na záhadu, spleť.
"Kde je tá Maličká, čo mala ma rada?
Tá čo ma nevidela, len ako kamaráta?"
Po dlhej ceste, vidí tú strasť,
kráča však ďalej, nedá sa zmiasť.
Tu telo nehybné, už takmer nedýcha,
samotou, bolesťou.. ešte raz zavzlyká.
Teraz je neskoro, už slzy nepomôžu,
teraz je neskoro.......
Vytvorená bolesťou, zafarbená krvou
Kvapôčka rosy, porazená smrťou.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár