vidíš v nich tmu, radosti, zločiny.
Ten zvodný pohľad, k sebe ťa ťahá,
ten podivný pocit už na zem padá.
Cítiš tú silu, ten zvodný žiaľ,
cítiš tú náplň, čo odchádza v diaľ.
S jej krokmi, cítiš ju všade,
s jej dychom, topíš sa v ľade.
Ten pocit, že nemôžeš ju mať,
ten dar, čo nemôžeš jej dať.
Ponúkaš všetko, vysokú cenu,
ten pocit má dávku dennú.
Nerozumieš, nechápeš, strácaš sa v tme,
odchádzaš, pochopíš, počuješ nie.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár