Mali sme toľko spoločného, strávili sme spolu tak dlhý čas a zrazu je koniec. Stačila jedna hodina aby si zabudol. Zabudol na všetko krásne, na všetko čo bolo naše, na všetko čo sme spolu zažili.

Ale prečo? Prečo to osud takto zariadil. Prečo si ma opustil, keď si vedel koľko toho je, aké to je všetko zlé. Tak prečo sa to takto stalo?

Toto nemal byť koniec. Mal to byť len nový začiatok aby sme spolu mohli vykročiť vpred. Odznova.

Pamätáš? Tie prebdené noci, keď ti bolo zle. Tie noci keď si sa staral o mňa, tie noci keď som sa ja starala o teba. Nepamätáš. Samozrejme že nie. Teraz som pre teba nikto. Zabudol si. Stratila som ťa. Navždy.

Nehovoril si, že na mňa nikdy nezabudneš? Hm? Nesľuboval si mi, že keď zomriem, ty budeš tu a budeš na mňa myslieť? Že zostanem navždy v tvojom srdci? Tak prečo si to nepamätáš.

Prečo som z tvojej pamäte vypadla práve ja a nie niekto iný. Nemohol si osud vybrať niekoho, komu by si tak nechýbal? Nezaslúžim si to. Nechcem aby si mi tak chýbal. Nechcem aby si bol na mňa taký.

Prosím, spomeň si. Prosím ťa. Spomeň si na mňa!! Ja to takto nevydržím. Viem, že si ma nikdy neľúbil, ale aspoň si na mňa spomeň. Prosím.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
kikuska7  21. 3. 2013 12:14
Napíš svoj komentár