samotou v srdci sa utápa.
Šípková ruženka, čo zranil ju kvet,
naďalej čaká no nikoho niet.
Žiadny princ už nepríde a tak čaká márne,
jeden bozk horúci nie je to tak tajné.
Avšak nikto nemá odvahu, tú nežnosť odokryť,
nikto už viac nenechá svoje srdce zahubiť.
A tak len leží, prestáva dýchať,
čo by dala za to, keby mohla kýchať.
Žilami jej hustá krv prechádza,
zastavuje cievy a všetko odrádza.
Už nemá nádej, už nemá pochopenie
a tak len čaká na srdca roztrieštenie.
Zatvára oči a odchádza vdiaľ,
nikto ju nezachráni, necíti žiaľ.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
luxie
14. 3.marca 2014 11:06
Ako alergik hovorím, že kýchať by fakt nechcela.
Napíš svoj komentár