Dnes som šla do našej univerzitnej knižnice, kvôli vydaniu preukazu. Vojdem dnu, prejdem na prvé poschodie a musela som prejsť cez skelenenú podlahu. Pri mojej váhe ani nie je divu, že sa bojím po takých ísť, avšak strach treba prekonávať a tak som šla. Samozrejme, že sa mi nič nestalo. Bola by som hlúpa ak by som sa prepadla a Pán Boh by mi to nikdy nedovolil.

Strach treba prekonávať. Ľudia sa veľmi veľa boja a veľmi často vecí, ktoré sú banálne. Boja sa komunikovať s ľuďmi, boja sa pavúkov, hadov alebo inej potvory, niektorí majú dokonca fóbiu z potravinárskej fólie. Áno, poznám aj takých.

Je to jednoduché choď naproti strachu a on sa ťa bude báť viac ako ty jeho. Nikdy nebude víťaz. On to jednoducho nedokáže. Nie je taký silný. Len my a náš mozog ho pretvára v dačo silné, chce nám ukázať, že my sme tí slabý a on vyhrá. Nedovoľme mu to.

Len vykročme vpred cez sklenú podlahu. Ver mi, nemôže sa ti nič stať. Tento svet nás nechápe, sme príliš citlivý na to aby nás pochopil. Musíme sa snažiť, byť teroristami pre túto dobu. Vyjdi von. Buď "terorista" , buď silný! Len tak to dokážeš ak ukážeš ľuďom okolo teba, že ty si víťaz.

Prekonaj svoj strach a budeš šťastný!!!!

 Úvaha
Komentuj
 fotka
zajkousko  2. 10. 2013 12:12
Môžeme závistlivo pozorovať tých, ktorí nemajú strach.....
Obdiv si zaslúžia aj takí, čo dokázali premôcť svoje obavy a dosiahnuť vytúžený pokoj....
No omnoho väčšia úcta patrí tým, ktorí so strachom vytrvalo žijú a prestali snívať o tom, že si dajú amputovať ruku, za ktorú ich pevne drží sám Boh....
 fotka
elenari  2. 10. 2013 13:35
ja sa bojím práve komunikácie s ľuďmi takto online je to úplne iné, ale keď mám za niekým ísť a niečo vybaviť, keď niečo od toho človeka chcem, potrebujem, hocičo, ak nepríde on za mnou, tak je to pre mňa hotový problém. nie je také ľahké strach poraziť, nech je hocijaký
 fotka
genenica  2. 10. 2013 15:01
Každý má strach, je to normálna ľudská vlastnosť, ale treba s ním bojovať. Nie je dobré ukazovať iným že sa bojíme a raz pochopíme, že sa nie je čoho báť.

K tej komunikácii, tiež mám s tým problém a poriadny. Ale keď nie je východiska, musím len vstať a ísť. Tak isto ako keď som šla prvý krát do mesta sama autom. Nikto so mnou nechcel ísť, ale ja som naozaj potrebovala. Musela som nasadnúť a ísť aj so svojím strachom. Nedovolila som mu nado mnou zvíťaziť. A čo spravil on? Jednoducho utiekol.

Bál sa viac ako ja. A preto treba s ním bojovať alebo neukazovať ľuďom miesta, ktoré sú pre nás zraniteľné. Veľmi ľahko by to mohli použiť proti nám.
Napíš svoj komentár