Sedíš a pozeráš na stenu. Premýšľaš, čo bolo, čo bude, čo mohlo byť, čo všetko je preč. 

Plne si uvedomuješ, že si zostal sám, že ľudia ktorých si miloval sa k tebe už nikdy nevrátia, že ten koho ľúbiš, teba neľúbi a že už sa na teba ani nepozrie. Že v jeho prípade vôbec nešlo o nejakú náklonnosť, o city... že sľuby o kamarátstve boli len ako vietor. Prišli, potichu zaspievali a opäť odišli. 




Srdce ti plače bolesťou, piští od únavy. Nevládze ďalej a ty sám najlepšie vieš, že toto ešte nie je koniec, že toto ešte bude bolieť, že ešte si toho veľa vytrpíš. Tak načo čakáš? 




Prečo len necháš svet aby ťa takto ubíjal? Prečo všetko neukončíš? Veď je to také jednoduché. Jeden čin, ktorý by to všetko ukončil, tak prečo? 

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
miki_snark  20. 6. 2017 20:44
Človek má samovražedné sklony a tu ho ešte ľudia idú motivovať
Napíš svoj komentár