Možno je to pravda a možno ani nie, no každý nech si vyberie čo chce. Po niekoľkých krutých ranách od života som po prvý krát pocítila čo je to šťatie. Prišiel človek s veľkým srdcom, ktorý zahnal kúsok temnoty do kúta a priniesol svetlo.
Pár mesiacov sme spolu fungovali, mali sa radi, no potom prišiel pád. Rodina viac nedovolila aby sme sa stretávali a ja som tak opäť padla Temnota vyhrala. Zadusila svojim čiernym dechtom planúcu sviečku života a zrazu opäť bolo všetko tmavé.
A teraz? Život? Smrť? Láska? Samota? Nový život?
Milión vecí sa predkladá pod nohy a stačí si len vybrať. No čo ak bude tá cesta opäť taká krutá a nakoniec, v cieli, aj tak nebude nič? Opäť tam nájdem len hlbokú priepasť?
Čo ak je život zbytočný? Čo ak som ja zbytočná?
Úvaha
Komentuj
7 komentov k blogu
1
riddler
15. 1.januára 2016 11:45
Možno by stačilo menej byť pod vplyvom rodiny,ale neviem aké boli ostatné okolnosti,to som len vyčítal z toho článku.
2
tiež mám niekedy pocit že život je v podstate o ničom ale to asi skoro každý
3
@riddler ono je tazke mat menej vplyvu rodiny kedze byvam pod ich strechou...
@Hetfield no neviem ci kazdy.. zda sa mi ze viac ludi je stastnych , alebo sa len tak tvaria
@Hetfield no neviem ci kazdy.. zda sa mi ze viac ludi je stastnych , alebo sa len tak tvaria
4
Ale aj tak si môžeš v niektorých veciach presadiť svoje. Úplne slobodná a samostatná budeš,až keď budeš mať vlastnú domácnosť,ale už teraz treba dať rodine najavo,že si dospelý,samostatne mysliaci človek a nemôžu ti rozkazovať ako decku.
6
No tak to by ma zaujímali tie argumenty,keď toho chalana ľúbiš,je vám spolu dobre,čo také im na ňom vadí...a ak by ťa vyhodili len kvôli tomu,že si chceš život zariadiť podľa seba a byť slobodná,tak to je divná rodina...ale ako hovorím,nepoznám všetky okolnosti,neviem nič o tebe ani rodine,len dedukujem na základe toho,čo píšeš.
Napíš svoj komentár