"Poď kurvička." prebehovalo jej hlavou. Spomienky nedávnej minulosti ju ťažili na srdci. Cítila sa špinavá, poškodená. Už viac nebola žena akou si želala byť.
"Nebráň sa, viem, že to chceš." zatvárala oči a položila si hlavu na kolená. Nevedela kam má ísť. Mala pocit, že každý na ňu pozerá. Už nebola tá nevinná, tá malinká.
Snažila sa sústrediť na dačo iné. Nechcela počuť tie slová, tie hlasy. Chcela byť zasa malá, naivná a čistá. Necítila sa dobre. Bolo jej na vracanie, krútila sa jej hlava. Nechápala prečo sa to stalo.
Všade kam sa pozrela ho videla. Na každej strane bol a vyškieral sa na ňu. Obchytkával ju, hladkal ju po stehnách. Stále to cítila. Bolo to pre ňu nepríjemné.
"Prosím, nechaj ma. Pusť ma!"
"Viem, že po tom túžiš. Si len taká malá kurvička." odvracala hlavu na druhu stranu.
"Ja to nechcem!" počula vo svojej hlave. Nevedela tie myšlienky vyhodiť vonku. Bolo to pre ňu kruté. Postavila sa a rozbehla sa do neznáma. Nevedela kde je, ale chcela predtým všetkým ujsť.
Vnorila sa do tmy, ktorá ju pohltila. Nebála sa. Neverila, že sa dačo také môže stať dva krát. Bol to jej osud a tak sa i správala. Už si nevážila samú seba, už jej to bolo jedno. Niečo ako sebaúctu, už nemala. Dnešným dňom skončil jej život.
Milovala prírodu, milovala zvieratá a teraz sa bála. Chcela sa dostať domov, no nevedela ako. Bála sa ľudí, bála sa ísť autobusom. Od teraz už boli všetci chlapi zlý. Vodič autobusu, pekár od ktorého si ráno kupovala pečivo do školy, dokonca aj školník ktorý ju ráno vítal... od dnes, už bol každý chlap zlý.
Konečne sa dostala domov. Pustila si sprchu. Studené kvapky jej stekali po tele a skrývali jej slané slzy. Avšak, stále sa cítila špinavá. Vyliala na seba tonu sprchového gélu, zmyla to množstvom vody, ale stále bola špinavá. Pol dňa strávila v sprche.
Napokon predsa vyšla vonku. Sadla si do izby a otvorila okno. Chcela cítiť jemný vánok na svojich lícach. Čerstvý vzduch ktorý sa jej predieral vlasmi.
"Si doma?" započula známy mužský hlas no teraz sa jej zdal ako úplne cudzí, ako keby ho nikdy nepočula. Skryla sa pod perinu a zahalila sa až po bradu. Neozývala sa. Srdce jej začalo rýchlo biť ako keby jej chcelo vyskočiť z hrude.
"No ahoj, celý deň som ťa nevidel. Čakal som ťa, kde si bola?" spýtal sa chlapec a sadol si k nej . Z jej pohľadu vyčítal, že dačo nie je v poriadku.
"Čo sa deje?"
"Nechaj ma!" odvrkla a zapozerala sa vonku. Necítila sa v jeho prítomnosti dobre.
"Ublížil ti niekto?" stále dobiedzal. Bol to jej veľmi dobrý kamarát a vždy jej pomáhal, tak prečo mu teraz nevedela nič povedať?
"Pozri sa mi do očí. Ublížil ti niekto?" takto to prebiehalo niekoľko hodín ale mladík bol trpezlivý a neodbytný. Chcel to z nej dostať za každú cenu. Chcel jej pomôcť najlepšie ako vedel.
"Znásilnil ťa niekto?"
Dievča sa len rozplakalo a zaborilo sa hlavou do perín. Jej silné vzlyky boli počuť na celý dom.
"Poď sem!" povedal jej a objal ju "Neboj, ja nie som zlý, pomôžem ti. Pôjdeme na políciu, oznámime to a bude to fajn dobre? Spolu to dokážeme." podporne jej povedal a pohladil ju po vlasoch. Ona len ticho pokývala hlavou na súhlas a po prvý krát sa pousmiala.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár