18. 2. Žena ako vetrík

Ako si tu tak bicyklujem, zisťujem, že fúkajú okolo mňa aj východné vetríky, ktorým nedokážem vzdorovať. Jeden ma toľko príjemne ovieva, že ma núti zamýšľať sa nad ním. Aj keď nechcem. A majú emócie, city, priania, potreby... No sú pre mňa obrovskou neznámou. Nezvládam ísť s nimi. Hoci niekedy mi zaklope myšlienka, že by som predsa len mohol... sa asi zmeniť, zobudiť sa, mať čas... Tak snáď toto mi pomôže, vnímať ich len ako súčasť toho celého príjemne vanúceho vetra v mojom živote...

Žena je ako vetrík. Ak ju nepoznáš, nevieš kam vanie. Preto treba spoznávať...

(zápisky: ‪#‎Slovíčko‬)

 Denník

3 1 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu