Čosi ju vyrušilo ráno zo spánku.
Bol to veľký motýľ farieb plné krídla má.
Je naň zvyknutá, nevydá ani hlásku,
pohľady si darujú, a ona vie, že ďalej ísť má.

Začína nový deň, nový nádych, nový smiech.
Ruky vystiera a von oknom sa díva.
Slnko vstáva s ňou, jej ruky ho pozývajú bdieť.
Vodou čerstvou si včerajšie sváry z tváre zmýva.

Toto dievčatko sa zrodilo tam kde ľudia málo chodia,
tam kde prebýva Nádej, verí Viera a dáva sa Láska.
Tam kde rieky tečú rýchlo,
tam kde koláče pečú pomaly,
tam kde skáču iskri života,
tam kde tancujú tance na kopcoch a medzi stromami.

To miesto naozaj existuje.
Všetci ho poznajú pod názvom Za záhradou.
Básnik by povedal: žije v krajine zázrakov.
Ona však vie, kde to miesto každý nájsť môže.
Je to miesto v jej srdci, ktoré málokto objaví.
Musíš byť Kolumbus a mať kopu odvahy!

 Blog
Komentuj
 fotka
bizbilio  27. 2. 2012 23:54
za posledny vers!
 fotka
poem  27. 2. 2012 23:54
Je to tak roztomilé a nežné
 fotka
leila5  25. 5. 2012 12:18
milé
Napíš svoj komentár