čas mi uteká tak strašne pomaly.
Premýšľam či to má zmysel,
žiť rýchlo a predsa tak pomaly.
Nedeľný čas si krátim chvíľou,
bez teba plynie tak strašne pomaly.
Premýšľam či má zmysel veriť,
že moja spoveď tú chvíľu oddiali.
Bez slov pozorujem slnečné lúče.
Zakrývajú ich mraky bolestných útrap,
nad mojim telom sa tvorí tieň,
chcem aby prenikli do môjho vnútra.
Prineste mi aspoň trošku svetla !
zatváram oči, keď temný mrak rastie,
už len vietor vie pohladiť moje líca,
svet chcem spatriť až príde štastie...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár