svete naokolo.
Chodím rátať vtáctvo,
z jasu žijú obyvatelia neba.
Havrany sa nedotýkajú
prázdnych
bezduchých tiel.
Je tichý večer.
Po zotmení by som mala byť mŕtva.
Pri vzostupe k hviezdam
strácam
pôdu pod nohami.
Chystám sa na spoveď
hvezdárov.
Niečo zistím.
Jemné svetielko v dušiach,
najcennejšie zo všetkých.
Tvoj dych mi znovu daruje odvahu.
Obdarí ma súkromnými hodinami
nehy.
Učíš ma, že život je sťa vtáčia pieseň.
Ale ja vtákom nerozumiem.
Ukazuješ mi lásku, bozky, dotyky, objatia, túžbu, smútok a
slzy.
Je to vôbec pre mňa?
Hľadám,pátram.
Ležiaca osmička znamená veľa.
Držíš moju ruku vo svojej.
Ľudské teplo sa mi rozlieva po tele.
Všade.
Toto je nekonečno?
Ktovie ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár