Dotyk po dotyku sa ma pýtaš
prečo som taká.
Aká? Nalieham na odpoveď.
Pobozkáš ma.

Hluchonemí,
láskou znelí.

Z tmy mi vtáci malinové vzdychy prinášajú.
Raz vpravo, raz vľavo.
Zapletú sa do mojich vlasov,
trepotajú krídlami.
Upozorňujú na seba.
Teplý vzduch mi orosí telo.
Chcem niečo povedať,
na ústach mám samé bozky.
Láska asi vonia sťa santalové drievko.
Hlboko vydychujem,
na nádych nie je čas.

Som tvojou krajinou.
Prebývaš vo mne a ja
patrím do tvojho srdca.

Túlam sa prstami
po tebe.
Ktovie kam zablúdia.

Len mi neuviazni v čase.

... užitočný dážď kropí
smädné vlákna.
Je to len tak z
lásky.

V tichu je skrytý vesmír.

Vesmír sme my,
lebo nehovoríme slovami.

 Blog
Komentuj
 fotka
valkyrien  18. 8. 2010 23:51
to je riadne pekné
 fotka
jay  18. 8. 2010 23:55
vau.. na mna možno prehnane sladké.. ale slovnú zásobu máš celkom dobrú a dielo je preplnené asociami a čitateľ rozhodne neostane chladným po prečítani... páči sa rozhodne pokračuj
 fotka
ghoosty  19. 8. 2010 14:59
ďakujem vám
Napíš svoj komentár