Najlepšie diela sa trvoria,skrze katarziu a hlbokú bolesť,nenávidím a zatracujem,zo svojej hlbky duše neprajníkov a chudákov , ktorí v živote tvoria len bolesť,zraňujú citlivé duše a so svojou zvrátenosťou sa vytešujú tomu,že vykonali nejaké to dielo potupy a skazy,prechádzam denne cez hlboké bolesti srdca,ja cítim,mám dar pochopenia a porozumenia,ale je to dar?Preda je to samozrejmosť,aby sa človek správal voči svojmu okoliu s obozretnosťou a patričným rešpektom,s láskou,takou tou neobyčajnou a cennou....človek je hnoj a kopa hnisavých kusov masa,je degenerovaný....ale prečo sa všetko deje navôkoľ?Pozorovatelia pozorujú,pracovníci pracujú,proste sú v pohybe ale dynamika existuje aj na báze myšlienok a pocitov,nie len v rámci nejakej fizyckej činnosti,kým človek dospeje ku tomu,aby sa tak schuti vzoprel proti svojim nenazvem to negatívnym ale skôr,nepríjemným duševným hnutiam,ktoré aj ked nechce cítiť,i beztak sa naňho zosype tá pomyselná smola z kolektívnej mysle...za všetko môže bolesť,bolesť je všade,ako aj strach,láska nepatrí do nočných ulíc,miestností príbytkov.Samota je väčšinou bolestná,pravdepodobne od obáv a strachov od úplného osamotenia a tak by som chcel vyjadriť,skrze večné sklamanie,že ľudia,ako indivíduá,tak aj masy primitívnych obyčajních ľudí,ktorí sú sami,a potrebujú niekoho lásku,aby sa cítili odľahčení od tej vnútornej zatemnenej nerovnováhy,ktorú produkuje kolektívna disharmonia pocitov a myšlienok,stratenosť v myšlienkach bez pomyslenia na to,že tú trošku lásky by si mohli darovať aj sami sebe,a skrze bolesť precitnúť do tej istej nihility ducha,v inej dimenzií chápania seba samého,je to odpočinok,je to uvoľnené miesto v mysli žijúcej bytosti,je to vnútorná rovnováha-vyrovnanosti so svojou duševnou prázdnotou a bezmocnosťou,voči svetu,ktorý každý deň dobýjjame nejakým spôsobom....ľudia radi klamú seba a iných,len tak,pre chvíľkové potešenie,aj ked sú dajme tomu vyrovnaní,bolesť sa vráti ako nežná a nenápadná,malicherná pomsta,to samozrejme odoberá žijúcu bytosť,v tele človeka po čase,o množstvo vzácnej energie,väččšmi spirituálnej...Boleť sa rodí najčastejšie zo strachu....hlavne zo strachu o budúcnosť....človek môže ignorovať,a dočasne sa zbaví bolesti,ale životná cesta Vám zaručene prinesie daľšiu bolesť vlastne život je o tom,učiťsa znášať bolesť niekedy klesá jeho intenzita,inokedy sa vyvyšuje nad prirodzené šťastie....Bolesť je večná......
(AVVA)

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár