„Nechajte ma na pokoji, “ zachrapčal nevyspatý hlas z kresla.
„Ako pán rozkáže, “ povedal slizko sluha a vyšiel z miestnosti. Muž si odfrkol. Ako len neznášal tých podlých a slizkých sluhov. Najradšej by ich hneď vykopol z domu. Ale tí vydedenci vedeli príliš veľa cenných informácii, nemohol si to dovoliť. A oni to vedeli, preto musel znášať každodenné posmešky narážajúce naňho a na jeho rodinu. Hoci svojich rodičov neznášal, dotklo sa ho to, ako o nich ostatní hovorili. Odrazu ho z pochmúrnych myšlienok vyrušilo rázne zaklopanie.
„Ďalej, “ ozval sa muž. Do miestnosti ticho vstúpila mladá slúžka so sklopeným pohľadom.
„Prišiel za vami lord Krump, pane, “ potichučky vravela slúžka a i naďalej pozerala do zeme.
„Pošlite ho za mnou, “ rozkázal muž a sadol si do vysokého kresla. Onedlho do pracovne vošiel chudý muž v dlhom hnedom kabáte a klobúkom na hlave. Kráčal ráznym krokom a na vychudnutej tvári sa mu odrážala múdrosť. Dlhými krokmi prešiel cez celú miestnosť a zastavil sa až vtedy, keď bol pri stole. Sňal si klobúk z hlavy a hlbokým hlasom prehovoril: „Dobrý deň, lord Gonzáles, “ pozdravil sa a klobúk si začal krútiť v rukách.
„Dobrý deň, lord Krump. Posaďte sa, “ vyzval ho Gonzáles a tiež si sadol. „Tak prejdime rovno k veci. Prečo ste merali až takú dlhú vzdialenosť až z Campvillu? A netvrďte mi, že ste iba chceli vidieť môjho syna.“
„Vášho syna som chcel vidieť, to áno. No najmä som chcel hovoriť s vami.“
„A o čo ide? “
„Symbian je pripravený na tréning. Ani sa nenazdáme a už bude zimný slnovrat za dverami. Nemôžeme to ďalej odkladať. Musíme začať, “ prehovoril naliehavo lord Krump a na zdôraznenie svojich slov rukou buchol do stola.
„Koho navrhujete? “
„Toho najlepšieho. Sám majster Estrahol, “ povedal, vlastne skôr hlasno zašepkal lord Krump. Lord Gonzáles sa nad tým zamyslel. Nepochyboval o zručnosti majstra Estrahola, skôr sa obával o jeho reči. Svojimi slovami a skutkami by mohol Symbianovi prezradiť to, čo oni v úmysle nemali. Aspoň dovtedy, kým nenastane čas.
„Poďme! Dajte do toho všetko! “ rozliehal sa hlas po celej telocvični. Vydávala ho vysoká žena s nakrátko ostrihanými vlasmi a jastrabími očami modrej farby. Už len jej výzor naznačoval, že je poriadne prísna. A bolo to tak aj v skutočnosti. Svojich žiakov chcela naučiť poslušnosti a poctivosti, tú hŕstku vyvolených aj šarmu a elegancii pri šerme. Odrazu majsterku vyrušil zvuk otvárajúcich sa dvier. Pozrela sa ta. Do telocvične vtrhla Eilonwy, najlepšia i najšikovnejšia žiačka majsterky, no zároveň aj jediné dievča skutočne sa zaujímajúce o šerm.
Eilonwy pristúpila k majsterke. „Som pripravená, “ prehovorila rozhodným hlasom a ruku si položila na rukoväť meča zasunutého v čiernej pošve. Potom ostro, no rozhodne pozrela majsterke priamo do očí. Ona jej odpovedala rovnakým pohľadom. K ústam si priložila dlhú, úzku píšťalku a dlho na nej zapískala. To znamenalo len jediné. Majsterka sa chystala žiakom niečo dôležité oznámiť. Majsterka počkala, kým nenastane v miestnosti úplné ticho, až potom prehovorila.
„Ako isto viete, Eilonwy je naša najšikovnejšia žiačka. Zatiaľ čo ešte podaktorí z vás sú na bodaní, ona už má výcvik skoro za sebou. Preto dnes, po dlhom a úmornom cvičení nám ukáže skutočné zápasenie, boj na život a na smrť. Ibaže tu nikto nezomrie. Ak Eilonwy prehrá, nepríde o nič iné, iba o svoju česť a o moje uznanie. Je to jej voľba, preto jej v tom nebudeme brániť. Na túto príležitosť som si tu niekoho pozvala, “ odmlčala sa a obrátila sa k dverám. Vo dverách stál sám majster Estragol, najlepší bojovník s mečom a palicou a zároveň najmladší, akého majsterka poznala z ich skupiny.
"Estragola cvičil môj dlhoročný priateľ, ktorý tu dnes s nami, žiaľ, nie je, pretože má zdravotné problémy, ktoré ho na krátky okamih indisponovali. Veľa šťastia, " majsterka naklonila hlavu nabok a ostro sa zadívala na Eilonwy, nech ju nesklame.
Všetci naokolo sa vzdialili a posadali si na zem pri stene. Majster Estragol sa postavil do stredu miestnosti a z dlhej pošvy vytiahol dlhočizný meč. Všetci v miestnosti zatajili dych. Eilonwy sa zhlboka nadýchla. Natiahla si rukavice, vytiahla meč z pošvy a postavila sa oproti majstrovi. Boj sa začal. Obidvaja začali prekračovať z nohy na nohu a krúžili stále dookola. Nakoniec sa Eilonwy odvážila zaútočiť. Napadla ho zboku, no Estragol poľahky jej útok odrazil. Nato meč položil na zem. Eilonwy sa začudovala, no svoj meč i tak pevne držala pred sebou. Mohol to byť trik. Estragol si z vaku vybral dve kusy palice, priložil ich k sebe a zatočil. Obidve časti sa spojili a vytvorili jednu dlhú palicu. Majsterka odkiaľsi vytiahla meč a hodila ho Eilonwy. Tá ho chytila ľavou rukou. Vtedy boj pokračoval. Útočili raz jeden, potom druhý. Boj nemal konca. Z obidvoch stekal pot z tváre, no i tak sa držali. Vyzeralo to, že boli rovnocenní súperi. No vtom Eilonwy použila trik, ktorý si už predtým nacvičila. Estragol padol na zem. Eilonwy si bola svojím víťazstvom už istá. Avšak zabudla na meč, ktorý hneď na začiatku Estragol položil na zem a práve teraz ho opäť schytil do ruky a zaútočil. Estragol sa šikovne postavil. Boj pokračoval. Obaja boli z toho nekonečného zápasenia už unavení. Estragol sa to už snažil ukončiť, preto používal tie najrozličnejšie triky. Niekoľkokrát sa dokonca snažil aj Eilonwy podraziť nohy, no pre jej šikovnosť a obratnosť sa mu to nikdy nepodarilo. No nejako sa mu odrazu podarilo ju škrabnúť na ruke. Rana začala krvácať a rýchlo presakovala na bielu spotenú košeľu. Eilonwy sa držala výborne, ak máme posúdiť, koľko škrabancov od nej si už Estragol vyslúžil. Pot jej na chvíľu zahmlil zrak a ona si nevšimla útok. Estragol jej podrazil nohy a ku krku priložil ostrie meča. Eilonwy prehrala. Všetci v miestnosti si vzdychli a vyšli von. Estragol vyhral...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár