„Selene! “ cítila som výkrik Neferu, ale vietor zabraňoval akémukoľvek úniku hlasu z jeho nadvlády. V tej chvíli však ustal, akoby mi niečo chcel povedať. Akoby nechcel, aby som sa zranila, nevial ma do ostrých skál, nechal ma, aby som padala a ten let si užívala. No ak ustal vietor, bude počuť aj všetky hlasy. Najprv som to nemala v úmysle, ale tu hore sa strácali všetky zábrany. Vykríkla som z plných pľúc, až dokým mi nedošiel kyslík, ale krik po novom nadýchnutí pokračoval. Môj hlas sa niesol po celej hore, vibroval vzduchom a tie vibrácie som vnútorne cítila. Vedela som, že na druhý deň nebudem môcť rozprávať pre to, čo teraz robím. Ale mne to bolo jedno. Práve som letela vzduchom a bolo mi všetko jedno.
Neferu sa o mňa až príliš bála aby cítila ten rozdiel, že som nekričala zo strachu ale z víťazstva, z voľnosti.
Neferu bola v našej skupinke nová. Sme skupinka bláznivých horolezcov, ktorý vyliezajú na steny, niekedy bez istenia a potom z vrcholcov práve vylezeného kopca skáču opäť dole. Samozrejme, voľným pádom. Uvedomujeme si, aké je to nebezpečné, ale práve to nebezpečenstvo nás tak láka urobiť to znova a zas. Nováčikov, ako teraz Neferu, vítame zvláštnym spôsobom a to takým, že sa robíme, že sme spadli zo steny. Toto je ešte nebezpečnejšie, ale vyberáme si najviac veľmi vysoké previsy, aby sa nám nič nestalo. Ja vítam nováčika teraz prvý krát. Predtým to robili starší a skúsenejší, no teraz mal každý výhovorku dostačujúcu na to, aby som iba ja zostala voľná. Som im neskutočne vďačná.
Ani v najlepšom sne som si nevedela predstaviť, čo je to takýto voľný pád. Predtým sme skákali z vrtuľníka alebo z vrcholu kopca, no ja nikdy nie takto, zo skaly, z previsu. Vzduch na mňa tlačil, hučal okolo môjho tela, v ušiach, užívala som si to. Tá výška bola úžasná, tá voľnosť však viac. Po prvý krát v živote som sa cítila natoľko voľná, akoby som ani nemala telo, ktoré mi doteraz bránilo vzlietnuť. V tejto chvíli som letela ako vták, bola som vták, bola som pánom oblohy, jej kráľovnou bez kráľa, pretože ja som bola kráľ. Aspoň na krátky okamih som bola kráľom kráľov – orol.
Chvíľka najlepšia v živote. Aj tá mala koniec a ja som musela nakoniec otvoriť padák, aby som sa nezabila. Úlohou padáka bolo dostať ma bezpečne na zem, kde sa už môžem spojiť s Neferu a vysvetliť jej to. Teraz bola našou oficiálnou členkou. Skoro. Dobrodružstvo sa môže začať...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár