„Vždy som sa čudovala, aké je zvláštne, ale nikdy som sa príliš nezaujímala, odkiaľ je, “ povedala Marjolein a pohodlne sa usalašila na svojej posteli. „Mňa to nejako príliš nezaujímalo, “ priznala sa.
„Meno Marjolein je stredoveké meno pre čarodejnice. V stredoveku, v dvanástom storočí, boli čarodejnice vyhnané zo všetkých kráľovstiev. Nariadil tak kráľ Leonardo III., ktorý čarodejnice neznášal, bál sa ich. Všetky sa úspešne skrývali, nikto nevedel, kde sa nachádzali. Časom sa na nich zabudlo, no oni nezabudli na nás. Boli to láskavé a priateľské bytosti, preto začali pomáhať nám a prírode. Ľudia pravdaže nevedeli, že to im pomáhajú čarodejnice, preto túto vlastnosť pripísali bohom. Všetci si začali uctievať bohov, ktorí to prijali a nepriečili sa, prečo to ľudia robia. Pretože iba bohovia vedeli, kde sa čarodejnice nachádzajú a taktiež aj vedeli, že toto všetko zapríčinili ony. Dohliadali na ne za tieto činy a podávali im ochrannú ruku vtedy, ak im hrozilo odhalenie zo strany ľudí. Nažívali takto dlho, až kým sa nestala jedna vec. Do lesa sa zatúlal malý chlapec, ktorého neskôr poranil medveď. Čarodejnice medveďa odohnali a o chlapca sa postarali. Bol už na pokraji smrti, ale ony ho spoločnými silami zachránili. Odviedli ho domov, k nejakej starene a povedali mu, aby nikomu nepovedal o tom, čo videl. Roky sa vliekli a chlapec naozaj nikomu nepovedal, že niečo také videl. Ibaže sa neskôr zistilo, že ten chlapec bol kráľov syn. Čarodejnice zachránili budúceho kráľa. Keď chlapec vyrástol a korunovali ho za kráľa, dal v celom kráľovstve zákaz upaľovania čarodejníc. Dal im najvyššiu ochranu – kráľovo slovo a jeho ochranu. Čarodejnice sa tak opäť nasťahovali medzi ľudí a začali im znova pomáhať. Ľudia si na nich po čase zvykli a neskôr ich aj začali prosiť o pomoc, ak bolo nejaké zviera alebo člen rodiny chorý. Čarodejnice sa stali vítanými hosťami každej domácnosti. Vtedy čarodejnice zbadali u niektorých dievčat zvláštne schopnosti. Práve tie privítali vo svojom kruhu a začali ich zaúčať do tajov mágie a liečiteľstva. Po čase sa však takých dievčat začalo rodiť čoraz viac a viac, preto čarodejnice založili Školu mágie, kde sa zaúčali všetky budúce čarodejnice. No a vtedy sa stalo niečo zlé. Mladé čarodejnice začal posádzať zlý duch, stávali sa z nich zlé tvory nazývajúce sa ghaani. Pravdaže, mnoho z nich čarodejnice zachránili a dali im ochranu, aby sa ich už posadnuté ghaani nemohli dotknúť. Ale i tak mnoho mladých budúcich čarodejníc tento duch posadol. Ghaani sa volali naozaj, ale takto ich nazývali len čarodejnice. Po čase sa všetky ghaani nejako stratili a ľudstvo na nich zabudlo, no nie čarodejnice. Tie nedokázali zabudnúť a ani to nechceli. Iba ony vedeli, že ghaani sa raz vrátia a vtedy sa budú musieť brániť. Ale ghaani sa nikdy nestratili. Všetky zostali nažive a zamaskovali sa medzi normálnych ľudí a dedinčanov. A všetky do jednej nosili meno Marjolein, “ zakončil rozprávanie a chytil ju za ruku.
„Preto si v takom veľkom nebezpečenstve. Ak sa o tebe čarodejnice dozvedia, budú sa ťa snažiť zničiť, zabiť. Ak sa o tebe dozvedia ghaani, tie sa budú snažiť ťa dostať na svoju stranu. Ale ty im nemôžeš podľahnúť, počuješ? Takéto niečo nemôžeš dopustiť, “ stískal jej ruku a snažil sa, aby to všetko pochopila.
„Ale čo ja mám s tým spoločné? Veď oni nie sú v našom svete. Takýto svet neexistuje. Viem, uchvacuje ma, ale je to proste nereálne, “ zdvihla obočie. Symbian pomaly zdvihol hlavu, ktorú predtým sklonil.
„Čože? “ spýtal sa neveriacky. „Že nie sú v našom svete? Žartuješ, však? “ neveril jej slovám a snažil sa ju pochopiť, prečo jeho rozprávaniu neuverila.
„Ja nežartujem, hovorím pravdu. Takýto svet neexistuje, jestvuje len náš svet, v ktorom sme teraz. Jestvuje iba náš moderný svet, nie svet, v ktorom žijú čarodejnice a elfovia a podobné legendy, “ dohovárala mu a prevrátila oči, prečo to nechcel pochopiť. Symbian nechcel veriť tomu, čo počuje. Načo to jej potom všetko rozpovedal, keď tomu teraz nechce uveriť?
„Čo chceš, aby som urobil, aby si sa presvedčila, že sú aj v našom svete? “ spýtal sa trpezlivo a zároveň aj neveriacky. Vedel, že s Marjolein to bude ťažké, ale že tomuto neuverí, s tým fakt nerátal.
Marjolein pomaly zdvihla obočie. „Daj mi dôkaz, “ povedala nakoniec a zahryzla si do pery. Čo ak taký dôkaz dosť presvedčivý aj naozaj jestvuje? Čo potom? Spýtala sa sama seba, no hneď potom sa sama vyhrešila. Ale takéto niečo nejestvuje! Iba si si to sama vymyslela, keď si mala zlú náladu, vyhrešila sa a čakala, čo Symbian urobí, ako jej dokáže nemožnú vec. Synbian medzitým urýchlene rozmýšľal, ako jej to má dokázať. Čo mal urobiť? Existoval iba jeden spôsob...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár