presvedčila som sa o tom na dovolenke v Bystrici. na prvy pohlad sa zdalo že bude všetko v poriadku. ale vdaka paranoii mojej sedemdesiatročnej tety aku som do tohto momentu pokladala za milu osobu, za jej vydieranie a uctievanie obžerstva som sa začala pochybovať o tom či bola naša navšteva vhodna. prekonala som nutenie do jedla, prekonala som divne reči typu že ju pokladame za špinu, pričom sme sa na nu so sestrou ani raz krivo nepozreli, ano priznavam, utrusili sme niekolko tichych poznamok o tom že je už nad jej sily trepať sa s nami do vlkolinca rajeckej lesnej a do čičmanov, prosto je staršia, ma očividne problemy s krvnym tlakom, hybe sa o paličke, robi jej problemy pohybovať sa po kuchyny nieto ešte šliapať do kopca...ale samozrejme svoj nazor sme nemohli vysloviť nahlas kvoli tomu že si mame uctiť staršich. ale čim si vlastne ludi uctime viac? tym že im do oči klameme, alebo im povieme pravdu? bohužial pravda a sloboda nazoru sa značne podcenuje. predovšetkym v okruhu mojej rodiny
mama sa za nas nikdy nepostavila ked sme očividne mali pravdu, a očividne sme tou pravdou nikomu nechceli ubližiť, naopak. lenže niektori ludia uprednostia pretvarku pred tym aby im niekto vyslovil svoj nazor, pretože sa potom zda že ich kritizujeme, že im nadavame, chceme ich vyprovokovať, uražame ich, osočujeme,pranierujeme ich nedostatky pred ich tvarou a vedomim? prave kvoli takymto rozporom,akoby sme boli stale nesvojpravne deturence ktore ani netušia o čom točia sa vždy pohadame a vždy to dopadne tak že sa musime isť ospravedlnovať. ale pytam sa prečo? prečo sa musim isť ospravedlnovať ked som nevyriekla nič čo by sa za ich chrbtom nepreberalo? prečo sa toleruju klebety ale pravdu do oči povedať nikto nevie a nechce? ano.nemusim byť niekedy taka expresivna a vyziapať ju dotyčnemu da sa podať aj taktne...ale ludia ju prosto nechapu...
o čo teda ide? snad len o to že sa do bb už viac nevratime.nikdy. po tej divnej hadke kvoli plnenej paprike( ano, kvoli jedlu) za aku udajne možem ja hoci som vedome ani nevedome nikoho neurazila a nemali dovod sa tak citiť sme sa prosto zbalili a odišli z tej stiesnenej atmosfery sposobenej mojou udajnou anorexiou a minanim penazi na jeden obed v reštauracii...dalšie poučenie z tohto pribehu? klamať, alebo radšej pretrpieť uražky a odluku od ostatnych?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
7spagetka7
3. 8.augusta 2008 23:48
uff... to mas pravdu, ze skoro kazdy dava prednost skor klamstvu, ako pravde... kazdy kazdemu poza chrbat a do oci malokto...
2
No tak to vieš... máš pravdu.. ale je to tak .. každi radšej počúva klamstvá ktoré sú poväčšinou o dosť krajšie ako pravda. aj ked tu pravdu každí vie. ale hovoriť ju je moc veľký luxus.
3
To je tak, ľudia majú radšej sladkú lož ako krutú pravdu - tú nedokážu zniesť, považujú to ako urážku prípadne útok na svoju osobu.
4
nie, radšej povedať tú pravdu a naučiť ju hovoriť aj všetkých naokolo. Zabraníš tým, neželaným klebetám, ktoré potom z toho všetkého vzídu... v každom prípade, vinu za zhustené ovzdušie vo vašej rodine nemáš ty, ale práve tvoja sedemdesiatročná teta...
5
nuž hej...len u nas to bohužial funguje takym sposobom, že ked sa ja alebo sestra vyjadrime hned sa musime ospravedlnovať čo ma už pekne štve, pretože rodičia sa radšej vždy tvaria že je všetko v poriadku a potom ticho nariekaju(najmä moja mama) pred nami ale druhym nepovedia nič z toho čo si myslia ani čo citia...našťastie tete som sa neospravedlnila.a nikdy to nemienim urobiť...zistila som totiž že už je mi jedno či su na mna naštvani alebo nie...ked chcu nech su...aj mame som nakoniec povedala že za všetko čo sa jej v živote deje si može sama lebo sa nikomu nepostavila a radšej každemu klamala...
Napíš svoj komentár