aj ja som kedysi mala velmi negativistický pohlad na svet. určite si snažim udržiavať nadhlad a akysi realny pohlad na všetko...nuž ale zmena je život nie a určite sa každy da naučiť a prisposobiť krajšiemu pohladu určite...ešte jestvuje dačo za čo sa oplati žiť, bojovať, za čo sa oplati položiť život a teraz nehovorim o dajakej vojne alebo niečom podobnom...dať svoj život za niečo za čo skutočne stoji. či už je to rodina alebo samotne presvedčenie...nenavadzam tym samozrejme na samovraždy alebo dajake romanticke predstavy o titanizme človeka ale celkovo si myslim že trošku osvetlenia by nezaškodilo...pretože určite je svet ešte vždy miestom kde ludia musia žiť a tým že len zbytočne nadávajú a nič sa nesnažia zmeniť svojim konaním a ísť príkladom tak vlastne celú situáciu len zhoršujú a ponárajú ju do akéhosi delíria pochybností vlastného bytia.
tak sa stačí len usmiať a povedať si že hoci som len drobný človiečik môžem toho zmeniť vela. ked nie pre iných aspon pre seba.ale aspon sa snažiť...isteže nie vždy je lahké prekonať sa, udržať si nadhlad a zavrhnúť sebalútosť, a aj napriek prehrám a nevydareným zápasom sa stavať na nohy a ísť prosto dalej...sám. možno s podporou ale dalej...je jedno ako...dá sa však takýto spasitelský syndróm doviesť do konca alebo je to len akási dalšia krásna ale nezmyselná fantázia?
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár