Problém nie je ani tak s princípmi, na ktorých stojí, ale s vyjadrovacími prostriedkami a spôsobom pretavenia týchto princípov do úradnej a právnej reality.
Byrokratický štát a prepozitizované právo degeneruje cez jazyk a chápanie.
Myslím, že gramatickou vedeckou metódou sme vyrezali niečo veľmi dôležité z myslenia. Izolujeme poznateľné javy na veci popísateľné (explicitne) jazykovými prostriedkami.
Je to uzavretý systém a redukuje sa smerom zvnútra. Nie o výrazy, ale o významy.
Niekedy vezmem fľašu vína a nalejem víno do pohára. Dopijem po istú hranicu a dolejem vodu. Riedim to takým spôsobom, kým som ešte schopný vnímať chuť vína.
Premýšľam, pokiaľ ešte budeme aspoň vzdialene cítiť chuť významu, kým to, čo ideologicky pijeme úplne stratí podstatu.
Späť ku štátu.
Byrokratický aparát má tendenciu vypĺňať spoločenské nedostatky, ktoré generuje. Nahrádza živé inštitúty, ktoré generuje spoločnosť ako taká, redukuje ich na vnímanie týchto inštitútov z hľadiska štátnej moci, zároveň sa aktívne hodnotovo neutralizuje. V dôsledku tohoto procesu sa stiera vnímaný rozdiel medzi štátom/politikou a spoločnosťou a postupne je čoraz viac komponentov spoločnosti uväznených v štátnom pozitivizme a nie je im dovolené vyvíjať sa.
Je to v súlade s postupnou transformáciou myslenia v dôsledku gramatickej vedeckej teórie.
Takýmto spôsobom sa vytvára a oprávňuje istá forma štátneho solipsizmu, ktorá vo výsledku nebude nepodobná uzavretému hnijúcemu svetu, ktorý popisuje Orwell v 1984.
Štát v tomto prípade netreba vnímať len formálne, ale ako všetky faktické hĺbkové prepojenia medzi štátom a veľkokapitálom (keďže efektívne tvorí štát a veľkokapitál jeden ideologický a ekonomický komplex).
Problém je síce stelesnený inštitúciami, ale v skutočnosti je omnoho hlbší a chyba je vo svojej podstate principiálna.
Stratili sme, kvôli prosperite, ktorá nemá nič spoločné s prevalentnou ideológiou, ale s extrémne efektívnymi technológiami, spätnú väzbu medzi vlastným konaním a realitou.
Po industriálnej revolúcii sa marginalizoval vplyv ľudskej vôle a práce na úspechy a neúspechy, keďže sa vybudoval technologický nárazník, ktorý nás chráni do istej hranice pred dopadom vlastných chýb na naše životy.
Nedostatok spätnej väzby spôsobim, že sme sa odučili odlišovať medzi chybnými a správnymi predstavami alebo všeobecne medzi predstavou a realitou.
Nebývalý rast ľavice a utopistických spoločenských modelov je toho dôsledkom.
Bolo to všetko umožnené obrovskou energickou návratnosťou zdrojov energie a efektivitou výroby.
Efektivita však klesá a vedie nás to do ďalšej krízy, ktorá bude skutočne ekonomická (nie finančná, keďže tieto pojmy sa často zamieňajú - čo je ďalší symptóm chyby, o ktorej hovorím).
Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že kríza je dôležitá pre návrat k príčetnosti. Ak má znamenať našu deštrukciu, ako druhu, je to vlastne jedno, keďže sme boli tak či tak nastavení na deštrukciu zvnútra.
Takto máme aspoň okrajovú šancu na vlastnu spásu a návrat do reality a do života...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
17. 3.marca 2017 17:58
A toto všetko pochádza a teda príčinu má v tom, že napríklad v takom osvietenstve, myšlienkovom prúde, ktore sa formovalo rovnako ako literárny klasicizmus, zdôraznoval vieru v ludský rozum a nie vieru v Boha. Osvietenstvo verilo že výchovou a vzdelanín sa môže zmeniť svet. há! ano. len vychovou a vzdelaním a to všetko bez poznania Boha! toto je tragédia. menších ešte viac umenšiť a vyššich ešte viac povýšiť. Toto je ideál mnohých prúdov, ktoré nevyznavaju kresťanské hodnoty. snáď na literatúre sa o tomto točí. Nič, čo je postavené na ľudskom rozume nebude navždy.
2
@vreskot000
Odporúčal by som v tejto súvislosti Stratu ctnosti od Alasdaira MacIntyre-a. Práve si prechádzam tieto dni aj prednáškami Jordana Petersona. Kresťan a psychoanalytik, čo sa hrabe zároveň Jungovskými teóriami archetypov.
A áno. Súhlasím. Človek potrebuje Boha, ale ľudstvo ho potrebuje ešte viac.
Odporúčal by som v tejto súvislosti Stratu ctnosti od Alasdaira MacIntyre-a. Práve si prechádzam tieto dni aj prednáškami Jordana Petersona. Kresťan a psychoanalytik, čo sa hrabe zároveň Jungovskými teóriami archetypov.
A áno. Súhlasím. Človek potrebuje Boha, ale ľudstvo ho potrebuje ešte viac.
4
ale len na okraj ti poviem. isteho času som čital od zikmunda freuda dielo psychoanalytické chorobopisy. mal som z toho zmiešané pocity.... ty si to čítal dakedy?
5
@vreskot000
Hej.
Freud bol síce Jungov učiteľ, ale absolútne sa rozišli teoreticky.
Zároveň Peterson sa v mnohých veciach rozchádza s Jungom, ale napriek tomu sú mnohé Jungove pozorovania geniálne a užitočné a Peterson je génius.
Hej.
Freud bol síce Jungov učiteľ, ale absolútne sa rozišli teoreticky.
Zároveň Peterson sa v mnohých veciach rozchádza s Jungom, ale napriek tomu sú mnohé Jungove pozorovania geniálne a užitočné a Peterson je génius.
Napíš svoj komentár