Je noc a vlny vody vehementne burácaním protestujú proti skalám pobrežia. V diaľke vidí siluetu obrovskej tmavej postavy. Vidí len trup. Nohy sú pravdepodobne pod morom a hlava je ukrytá v oblakoch.
Nikto presne nevie, odkiaľ prišla. Vynorila sa pred dvoma dňami z hlbín a odvtedy tam stojí. Pár dní pred tým začala búrka, ktorá zatiaľ neskončila.
Žiaden pokus sa s postavou spojiť alebo vôbec zistiť ako vyzerá celá, nezaberá. Lode, ktoré boli vyslané, sa nikdy nevrátili a bol s nimi prerušený kontakt. Helikoptéry padli do mora, ako vrecia zemiakov. Postava nechce byť poznaná. Satelity posielajú nezmyselné zábery.
Tých zopár ľudí, čo pravdepodobne videlo tvár vynárajúceho sa kolosa, spáchalo samovraždu alebo nie sú schopní hovoriť.
Čokoľvek to je, nechce to byť poznané.
Samozrejme je rozšírená panika a mnohí pokladajú jeho objavenie za znak konca sveta. Ostatní robia niečo ďaleko desivejšie: Správajú sa normálne.
Mohutné mužské telo len nehybne stojí vo vode, ako obrovská socha, až pohyb hrudníka pri nadychovaní a vydychovaní.
Odkedy sa postava vynorila, Ernest využíva každú voľnú chvíľu, aby mohol hľadieť na postavu...
Tak aj teraz pozerá na more a čaká, kedy bytosť odhalí tvár. Vie, čo sa stalo s ľuďmi, ktorí ju videli, ale to je jedno.
***
A'azalhan sa pomaly vysporadúval s podivnou fyzikou tohto sveta. Nebol zvyknutý na koncept absolútnych hodnôt, stálosti a zároveň na tok času. Snažil sa prispôsobiť na nové telo, ktoré porodila slaná voda. Vysníval si vlastné zrodenie, kdesi z miest, ktoré nie sú miestami. Celý tento svet bol perpetuálnou kolíziou jeho vlastného a Mŕtveho priestoru... Všetky tunajšie formy sa menili v čase, ale boli fixované zákonmi fyziky Mŕtveho priestoru.
"Prečo sem vlastne išiel?" Otázka cudzia jeho mysli, ktorá nepoznala obmedzenia kauzality. To na neho už vplývala nová forma. Fyzický substrát, v tomto priestore neoddeliteľný od jeho vlastnej bytosti.
Musel si zvykať na otázky, ktoré sa mu nanucovali. Musel si zvykať, že je v tejto realite "zmysel" generovaný úplne inak... Že je v tejto realite zmysel generovaný.
"Načo som sem išiel?" "Kto som?" "Čo je ja?" "Prečo mám meno?" "Čo je moje meno?" "Som A'azalhan..." "A'azalhan som ja." A jeho bytosť sa plnila týmto svetom. A spomienky na domov sa vytrácali, ako sny po prebudení. A'azalhan však nikdy nesníval a nikdy sa neprebudil. A'azalhan existuje.
***
Keď A'azalhan zabudol, keď sa A'azalhan prebudil, keď A'azalhan vytrhol hlavu z oblakov, zvrieskol tak nahlas, že to zatriaslo celým svetom.
Jeho hlava bola čírou geometriou: Neeuklidovskými uhlami, zvíjajúcimi sa v agónii zrodenia do nemožných tvarov. A'azalhan poznal bolesť. Chytil sa za brucho a v kŕčoch padol do mora.
Precitol do miliárd duší po celom svete a zistil, že je jedným z nich:
Stratený cestovateľ v cuzom svete.
Niet cesty späť.
***
Obor padol do mora a Ernest uvidel jeho tvár.
"Načo som sem išiel?" "Kto som?" "Čo je ja?" "Prečo mám meno?" "Čo je moje meno?" "Som... som..." ...kedy si kládol tieto otázky? Kedy si káldol tieto otázky? Kedy si kládol tieto otázky? "...sme Elohim."
Ernest previdel zdanlivú pluralitu tvarov. Previdel cez klamstvo vlastnej existencie, vlastné meno... Previdel vlastné mäso a kosti.
Celá existencia bola nekonečnou reformuláciou
...samoty...
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mixelle
14. 3.marca 2017 18:36
Tu máme dôkaz že Birdz upadá... Že pod týmto nie je aspoň 15 komentov... Ja sa pohrávam s myšlienkou že ti ich sem 15 dám.. pecka
Napíš svoj komentár