Stále nefajčím. O 11 dní to budú 2 mesiace. Už som aj zabudol aký to je pocit fajčiť. Alebo teda vôbec na seba nemyslím v súvislosti s cigaretou ako niečím čo by sa ma malo týkať. Už sa beriem ako nefajčiar. Avšak keď myslím na cigarety, tak na ne myslím v súvislosti so mnou. Len pred pár dňami som sedel v malej smradľavej krčme krčmičke, kamarátka do seba ťahala už asi štvrtú vlastnoručne zmotanú cigu cigaretičku. Ja po pár pivách, fakt som mal problém nedať si. Môj ďalší míľnik sú tri mesiace. Viem, že ani to nie je bezpečná doba, lebo vtedy relapsujú hejteri, ale ja nie som hejter, ja mám v srdci lásku, takže mi nič zlé nehrozí xixixi. To mám po dedkovi. Môj dedko mal v srdci toľko lásky a tak málo rasizmu, že sa raz zaľúbil do stromu. Ale nevyšlo im to, lebo strom s ním nechcel chodiť do spoločnosti a dedkovi to chýbalo tak sa s ním rozišiel. Strom ho stále čaká na tom mieste kde sa rozišli, a dodnes sa z toho nespamätal. Smutný príbeh.
Ešte jednu pochvalu si udelím. Toto je pochvala triednou učiteľkou. Pred pár dňami som bol behať. Len pomaličky hore kopcom, krôčik po krôčiku, srdcový tĺčik po tĺčiku. A chodím teraz na páse a občas aj robím kliky a brušáky. A zdá sa, že kolenu sa to celkom páči, aj keď nie hneď po behu, ale z dlhodobého hľadiska. Zajtra chcem ísť behať znova, aj keď tentokrát tam už asi nebudem mať môj nový fanklub, partiu podnapitých ľudí čo si robia party v lese pri odstavenom aute. Pamodaj šťastia podnapitý ľudia pri odstavenom aute. A možno sa mi to len zdalo a mám stihomam, a kričali po sebe, ani som nerozumel čo to vlastne bolo, ale znelo mi to ako skandovanie. Vtedy som bol priamo na mieste a ich bolo asi desať a tak som behal ďalej, ale teraz som pri počítači v bezpečí, takže budem tvrdiť, že...Nabudúce sa s nimi porátam!!! Zrátam im kosti!!! (či jak sa to hovorí).
Inak som strávil väčšinu času za (pred?) počítačom. Diali sa okolo mňa veci. Mama sa mi snažila nanútiť jedlo, nové oblečenie, spomenula , že by bolo lepšie keby som si namiesto trička čo som si kúpil ja, zobral to čo mi kúpila ona. Ešte si vypočujem keď pôjdem odtiaľ prečo do "môjho" bytu, že čo som to za kokota, že tu nechcem bývať s nimi už naveky až kým mi úplne nejebne. Sestra sa dnes opila z fľašky vína a potom začala spievať(čítaj vrieskať) na celý barák. Surovo, bez citu, jak magíč čo mu niekto ukopol volume krútitko. Tri hodiny vkuse. Tak to je keď sa prefetovaný chorý mozog spojí s alkoholom, bravó ona. A ja som jej verný poslucháč (popravde nemám veľmi na výber, zvukové vlny sa proste šíria čo si budeme hovoriť). Spomenul som si pritom na moje posledné mesiace vo Viedni, keď som si aj ja kúpil fľašku vína a potom som si na sporák vyložil (dusený) notebook a tancoval som si. Nie neviem tancovať, ale sporák sa nesťažoval. No nepodarilo sa mi ho zapáliť, aby tancoval aj on(pun intended, #zábavazadarmo #horiacesporákovéžartysúvmóde).
A ďalšie novinky, klebety. Myslím, že dnes nastal ten zlom, kedy sa rozídu moje (pôrodné) cesty s cestami mojej viac ako desaťročnej kamarátky(áno, nemyslím to tak, že bijeme partu 10+ rokov, ale tak, že ona má viac ako desať). Neviem si pomôcť, ale strašne sa mi za posledné roky začali meniť pohľady na ľudí. Dôvody môžu byť mnohé. Vlastne asi len dve. Buď mi za tie roky pod paľbou rozmýšľania a času dorástla nejaká vyhodnocovacia časť mozgu, stačí len pár neurónov, čo tam predtým nebola, alebo som začal byť paranoidný(všetci mi chcú zle, tie svine prašivé! ). Myslím, že pravda leží uprostred 70/30. Niektoré veci je asi lepšie ukončiť aj takto neskoro v procese. Onedlho už budem v živote asi hrať z väčšej časti len single playera. Nepáči sa mi to, ale je pravda, že sieťové hry sú preceňované a dobrý singleplayer je vždy lepší ako priemerný, alebo zlý mulťák. Štyri roky na "samotke" vo Viedni ma síce predpripravili na všeličo a nemám principiálny problém vydržať dlhé obdobia samoty(ale len ak mám internet), len to proste nie je to ako by som chcel prežiť zvyšok života.
Celkovo som upadol do totálnej nečinnosti. Cítim sa dosť mizerne, alebo skôr nicotne. Ale tu treba zastaviť a spočítať čísla čo sa rozsypali malému Karolkovi z tašky.
Karolko je hlavná postava prváckej učebnice matematiky. Aspoň tak si to predstavujem, lebo prvákom sa školy stále snažia podsunúť nejaký príbeh. Nemôžu im proste dať sčítavať čísla bez dodatočného scenára. Žiadna jednotlivá misia, musí to byť kampaň. Kampaň s príbehom ako sa patrí. A tak sa na stránke objavujú zvieratká a nešikovní ľudia, ktorým sa sypú čísla a oni im musia pomôcť tým, že s nimi robia matematické operácie. Možno to tak nie je a prvácke učebnice si pamätám nesprávne. A dnes začínajú deti aj oveľa skôr pohlavne žiť. tak možno už v siedmej triede riešia skôr niečo ako "Ide vlak z bodu A do bodu G".
A rozsypané čísla poukazujú na fakty. Fakty o tom, že toto je to moje ružové obdobie. Jim Rohn by ho označil za Leto. To je ten čas na ktorý som čakal. A preto nedáva zmysel sťažovať sa teraz. Je to nezmysel. Múdre hlavy hovoria, že keď človek nedokáže byť proste spokojný a šťastný len tak, tak nikdy nebude, nech sa mu stane čokoľvek. Dlho som si myslel, že sú to len prázdne slová, ktoré len majú znieť nejako správne, aby ich mohli hovoriť pokryteckí snobi, ktorí žijú život čo vyhrali v lotérii a prstami ukazujú na ľudí ktorým sa nedarí. Ale začínam veriť, že je to fakt tak. Ako nehovorím, sú zlé situácie, či už psychicky ťažké, alebo telesne/psychicky bolestivé a vyčerpávajúce. Stále si neviem predstaviť, že by som bol vo Viedni spokojný, a šťastný to už určite nie, ale nie je možné, že som nespokojný teraz. Akože cítim sa totálne nespokojný, ale to už ma nepúšťa logika proste. To proste nedáva absolútne žiaden zmysel. A preto jediné rozumné vysvetlenie je, že som vlastne spokojný, len o tom neviem. Možno mi to len zabudli povedať.
"Ako sa máš, Prehra?"
"Mizerne."
"Jaj počkaj, prepáč, moja chyba. Som ti zabudol povedať, že sa máš výborne."
"To fakt?"
"No fakt"
"Wow, tak...tak potom díky, hneď sa mám lepšie" (aj keď ste mi to kvôli zvýšenej serióznosti mohli poslať oldschool poštou, napísané na hlave holohlavého otroka, ktorému necháte narásť vlasy)
Asi mi to len ušlo. Muselo. A kto do čertopiče vie, možno som sa mal dobre aj v tej Viedni. Možno sa mám celý čas dobre. Možno človek môže byť sám a dojebaný, a vôbec na tom nezáleží. Veď sú ľudia, čo sa bijú v ringu(odporúčam sledovať tohtoročný TUF séria 23 s Joanou a Claudiou, oou), odchádzajú z nej so zlámanými rebrami, nosmi, zakrvavení a...majú sa dobre. Možno práve vyhrali zápas. A čo je jedno rebro a zopár erytrocytov oproti zápasu, krucišpagát. Ja by som sa teda so zlámanými rebrami a zakrvavený mať dobre nevedel. Ale oni to vedia. Tak kto má potom pravdu? Oni.
Takže môj cieľ na zajtra nie je ani čítanie, ani behanie, ale proste sa budem mať dobre. A veď možno nakoniec nebudem hrať singleplayera, kto vie. Možné to síce je, ale kto do piče(rstvého potôčika) vie. Možno ma zajtra zrazí bicykel. Blonďavé dievčatko s ružovou stuhou vo vlasoch bude policajtom vysvetľovať, že na svojom ružovom bicykli s ružovým košíkom nieslo domáce úlohy spolužiakovi. Dnes dostali za domácu pomôcť Karolkovi pozbierať zatúlané číslice a pomocou ščítavania ich dať nazad do batôžka. A tá špinavá kurva sa namiesto toho ožrala a sadla na svoj ružový bicykel a zmarila život. No nič, aspoň neostala doma vyspevovať na celý barák.
PS:Na Birdzi proste musia zaviesť novú tradíciu, že človek má právo niekoho vyzvať na blog. Tak ako sa kedysi vyzývalo na súboj, tak tu to bude na blog. Vyzvaný človek je povinný napísať blog ohľadom statusu v ktorom ho vyzvali na blog. Vyzvať človeka na blog je možné len v jeho vlastnom statuse.
Boh žehnaj republike, boh žehnaj všetkým ľuďom čo sa budú mať zajtra dobre, boh žehnaj všetkým čo je pre nich zajtrajší deň posledný(a ako veľa ich je). A boh žehnaj tomuto blogu, lebo je dobrý bez ohľadu na to či je dobrý. Je taký dobrý, že sa mi na obrazovke zjavilo...Moooooonstruck!...Sugar Crush!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@Limetkajaja Keby si bola dochtor, tak by som sa začínal obávať, že zomieram. Zúbkové víly sú aj tak len na peniaze. A potom keď si stará a nemáš už žiadne zuby tak ťa opustia a nájdu si niekoho s plnou ústnou dutinou. Ale boh žehnaj aj tebe a trom ľuďom a 2 domácim zvieratám, ktoré si vyberieš!
Napíš svoj komentár
a ak by si si toho vedomý predsalen nebol, nezabúdaj,že zúbkové víly ťa majú rady a vždy ti to s láskou prídu pripomenúť.