Neviem čo je to so mnou.
Som taký stále?
Premýšľam.
Každý deň!
Stále to isté,
smútok v ktorom sa utápam
a nič nové.
Hľadám cestu,
cestu za poznaním.
No čaká ma priepasť,
priepasť hlboká.
Nevzdám sa,
budem bojovať!
Smútok porazím
a šťastie objavím.
Už skáčem.
Vidím svetlo.
Áno, je to svetlo!
No koniec stále nie!
Padám,
do hlbokej priepasti.
Strácam nádej,
šťastie a lásku.
Som späť,
tam kde som bol.
A utápam sa,
v hore zmrznutej.
Neviem čo ďalej.
Som dotknutý
a nádej pominula.
Život je proste krutý.
Adam [Google123]
Báseň
Komentuj
11 komentov k blogu
1
warble
25. 12.decembra 2016 17:14
ked si povies "zivot je proste kruty" tak iny ani nebude
2
@warble ako som písal, snažím sa hľadať cestu za poznaním šťastia no ľudia (priepasť) mi ju stále prekazia.
3
Život je úplne najsuper vec, nechcem sa veľmi propagovať ale kuk moje blogy
4
@riskozvychodu prečítal som si "Život je krásny" a musím s tebou nesúhlasiť. Za to, že ty si svoj život užívaš a že máš kopu priateľov, tak to neznamená, že ľudia v okolí to majú tak isto. Denne sú na svete mnoho útokov pri ktorých prichádzajú o život stovky nevinných ľudí. Denne sa narodí kopec postihnutých ľudí, ktorí musia trpieť do konca života za to, že sa len narodili. Život je krutý a na svete je málo ľudí, ktorí majú krásny život. Stačí sa len zamyslieť, aká je dnes doba a čo sa to dnes vo svete deje.
6
Život nie je fér. Zvykajte si.
Viem, že väčšinu zlých vecí neovplyvním, nezlepším. Je to smutné a kruté, ale aby som sa nad tým trápil? Zbytočne by som sa zožieral. Navyše môj život je perfektný. Odpratal som sa na miesto, kde vo väčšine času bývam sám. A ak cítim a viem, že dokážem niekomu pomôcť, tak prečo nie? Bolo už aj také, že ľudia v mojom okolí reálne ledva mali na jedlo. Zarábam, prečo nekúpiť jedlo aj iným? A aj keď ich nepoznám až tak dobre, čo na tom? A svoj život žijem po svojom, so svojími cieľmi. A stretám správnych ľudí - takmer vždy. Ale nezvyknem sa zbytočne otočiť chrbtom, ak môžem spraviť niekomu krajší deň.
Viem, že väčšinu zlých vecí neovplyvním, nezlepším. Je to smutné a kruté, ale aby som sa nad tým trápil? Zbytočne by som sa zožieral. Navyše môj život je perfektný. Odpratal som sa na miesto, kde vo väčšine času bývam sám. A ak cítim a viem, že dokážem niekomu pomôcť, tak prečo nie? Bolo už aj také, že ľudia v mojom okolí reálne ledva mali na jedlo. Zarábam, prečo nekúpiť jedlo aj iným? A aj keď ich nepoznám až tak dobre, čo na tom? A svoj život žijem po svojom, so svojími cieľmi. A stretám správnych ľudí - takmer vždy. Ale nezvyknem sa zbytočne otočiť chrbtom, ak môžem spraviť niekomu krajší deň.
7
@klidopido dobre si to povedal.
No u mňa je to bohužiaľ tak, že niekedy nemá zmysel hľadať cestu za dobrým životom, keď že mi ho mnoho ľudí prekazí.
Chcem ľuďom pomôcť, avšak oni sa na mňa ešte osočia.
V súčastnosti rozmýšľam, že na svete už nie sú skoro žiadni ľudia, ktorí by boli milí a chceli pomôcť.
Ako som už písal vyššie, žijeme v takej dobe.
No u mňa je to bohužiaľ tak, že niekedy nemá zmysel hľadať cestu za dobrým životom, keď že mi ho mnoho ľudí prekazí.
Chcem ľuďom pomôcť, avšak oni sa na mňa ešte osočia.
V súčastnosti rozmýšľam, že na svete už nie sú skoro žiadni ľudia, ktorí by boli milí a chceli pomôcť.
Ako som už písal vyššie, žijeme v takej dobe.
8
@Google123 zosaď negatívné okuliare. Možno žijeme v takej dobe, ale dobrí ľudia sa nájdu. Len urobili to, čo mnohí iní - vytvorili si okolo seba múr. Pretože tí zlí sa naučili ich zneužívať - znehodnocovať, preto na svete zdanlivo nie sú dobrí ľudia. Jednoducho sa neukážu zo začiatku. Chránia sa. Svetlo tu je, len sa skrýva a svieti tam, kde ho treba. "Stále plávaj, stále plávaj." Vykašli sa na všetkých a plávaj si svojím živototm. A uvidíš, že to pôjde... stále plávaj, stále plávaj.
Napíš svoj komentár