PEKNÝ DEŇ, LAURA!

PEKNÝ DEŇ, LAURA!


Prišla do kaviarne len na skok, že či niekoho nezbadá. Na jej fleku sedel Gera, ten šoumen. Nepoznala ho ešte. Je taký mimo, nebaví sa s každým.
„Čau, máš voľné?“
Pozrel na ňu, akože ju až teraz vidí. Všade kopec voľných miest, len ku nemu sa votrela tá bezočivka.
„No nie, ja len že sedíš na mojom mieste, iba to.“
Akože neochotne sa posunul vedľa, po lavici s koženým obutím. Prilepila svoj zadok na vyhriatu jamku po ňom.
„Ty si tuším Denisa...“
„Áno, Laura.“
„Á, tak prepáč.“
„Nevadí, niečo mi zober.“
Zaťal zuby a mimovoľne stisol peňaženku v nohaviciach.
„To bol vtip.“
Všimla si tej peňaženky. Objednala si sama.
„Vieš, ja si musím, lebo mám teraz smolu.“
„Čo také?“ spýtal sa akoby so záujmom.
„Nechal ma jeden dobrý chlapec. Poznáš ho, preto... Skrátka nemám teraz nič dnu.“
Ani nemrkol. Chce tým povedať, že na podobné témy sa baví každý deň.
„Aj to bol vtip?“
Zahryzla do koňaku a smiala sa cez zuby.
„Nie.“
Odhodila si vlasy, aby ho švacli po tvári.
Než sa spamätal, položila mu ruku na nohu – nie tam, kde mal peňaženku, ale z druhej strany. Nechala ju tam, žiadna náhoda. Tváril sa normálne. Tak mu skĺzla dole a zľahka nahmatala penis. Čašníčka jej zobrala prázdny pohár.
„Ešte jeden.“
Stlačila viac. Stále sa tváril normálne.
„Čo chceš?“ spýtal sa.
Držala ho tam stále, aj keď pred ňu postavili ďalší koňak.
„Poď na vécko...“
Zavreli sa v kabínke. Zamkli. Hneď si pred ním kľakla, zručne mu rozopla zips. Nohavice mu so žuchnutím zleteli. Biele slípy mal napnuté ako stan. Zahrýzla mu do neho. Zvrieskol. Ale nezaklial. Nič nevravel. Len to, že pred chvíľou čúral.
„Ty ideš na koncert?“ nadskočila od radosti Laura. Nadskočila na tej koženej sedačke a už Geru nedržala v rozkroku.
„Mám nápad: zober ma so sebou.“
Usmial sa nie ochotne, teraz to nepredstieral. Laura musela niečo pridať.
„Zoberiem peniažky.“
Autom asi sto kilometrov. Hneď na druhý deň ráno. Ešte stále nemala nič dnu. Len čo skončili križovatky, nahla sa k nemu a rozopla mu zips. Surovo stiahla slípy, mal ho ešte nevyrastený. To jej nevadilo. Sklonila sa nižšie, ale nepočítala, že jej bude prekážať rýchlostná páka. Chvíľu sa uspokojila, že ho drží, ale chvíľa ju rýchlo prešla.
„Nechceš zastaviť?“
Bolo to na zadnom sedadle. Užívala si po dvoch týždňoch pôstu. Už aj zabudla, aké to je. Bolo to celkom fajn, ale málo. Gera bol hneď hotový.
„Nechaj mi ho dnu, ešte chvíľku,“ žobronila. Ale Gera sa obliekol.
Cestou ho hladila. Všade, i po vlasoch, po ramenách, dávala mu prst do úst. Tešila sa, že má zase svojho chlapca.
Na koncerte mal Gera kamošov. Predstavil ju ostatným, že to je jeho ženská teraz, povedal. Strašne po ňom zatúžila v tej chvíli. Zjedla by ho!
Hrnula sa za ním, aby jej ho neukradli. Dali si do nosa a niečo jesť. Gera mal stan, ostanú aj na noc. Laura sa oháňala, aby ho neustále za niečo držala. Musela ho cítiť, inak by sa vyparil.
Pri nejakej kapele bol zvlášť nátresk. Tlačili sa hneď pri pódiu. Gerovi zaplatila pár poldecákov, bolo to na ňom vidieť. Konečne sa odviazal.
Dala si kvôli tomu sukňu. Prefikol ju tam v dave. Aj tancoval, aj fikal. Bol to šoumen. Dostával sa do toho. Jeho svetom sú predsa decibely. Mal ho dnu takmer neustále asi pol hodiny. Laura niečo také ešte nezažila. Toto je skutočný život! Normálne fungujú, radujú sa, tancujú a milujú sa. Tak by to malo byť stále, až naveky!
Mal dosť malý penis, ale taký pekný. Pochválila mu ho v stane, akoby bol on, kto si ho vystrúhal. Mal ho červený, dosť ho bolel. Dal si fernet, potreboval niečo dokončiť.
Potom to konečne poriadne rozfofroval. Mala z toho takmer orgazmus. Už sa jej zdalo, že je to celkom blízko. Prirážala mu do rytmu, telo jej už oblievala elektrina. Ešte milimetrík... a on začal vrieskať. Vystriekal sa.
Ako bol pevný, tak teraz odpadol. Dala mu priveľa promile, zaspal ako poleno. No nič.
Obliekla sa, oprášila sukňu. Dívala sa na zadok, či tam nemá fľaky od neho. Musela ísť pod svetlo do bufetu. Jeden tam veru mala. Nevadí. Chalani jej uvoľnili miesto.
„Dáte si niečo?“ spýtala sa ich.

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu