Nechcelo sa mu, ale sľúbil Petrovi, že ešte zavolá. Len kde má telefón? Aha...
"No nazdar! Tak ako?"
"V pohode," odpovedal Peter. "A ty?"
"Tiež... teda trocha ma bolí tá ruka."
"Kašli na ňu, nehráš predsa rukou."
"Nie, však prídem. Dúfam, že aj ostatní. Tú prehru im vrátime aj s úrokami."
"No jasne!"
"A čo robíš?" spýtal sa Kristián.
"Teraz? Súložím s tvojou ženou."
Ostalo ticho.
"Ale houby..." ozval sa Kristián po chvíli. "To fakt?"
"Čo neveríš?"
"Však hovorila, že ide do obchodu."
"Ženy klamú, to si nevedel?"
"Ale takto...?"
"Pozri - vypni na chvíľu, dobre? Odfotím ti ju." A vypol.
Za čas dlhý ako vek vesmíru prišla fotka Kristiánovi na mobil. Bola na nej jeho žena, i keď v popredí boli jej stehná a pohlavie, tak si nebol istý.
"Zrovna ste začali," zavolal Petrovi.
"Ako vieš?"
"Ešte bude chcieť jazdiť na koni. Potom ti ľahne na nohy, a tak sa dorobí, to má najradšej. Tak daj bacha, nech ti ho nezlomí, nebude mať kto chytať."
"Neboj..." ale Kristián už vypol.
Peter pozrel na Marcelu.
"Nenaštval sa?"
Marcela sa pozviechala. Bez slova zatlačila Petrovi na hruď, vyliezla na neho a nastokla sa na penis. Najprv pomaly, potom stále rýchlejšie rajtovala ako na divokom žrebcovi. Ten to však nevydržal a náhle sa vystrel.
"Ty si taký debil!" skríkla pojašene. Vyskočila a prstom sa snažila niečo ešte napraviť.
"Vážne si to do mňa pustil?"
"Však čo tak divočíš!"
"Si debil, debil!" a bežala do kúpeľne. Vliezla do sprchy, ale vedela, že to aj tak nepomôže. Potom sa rýchlo obliekla a vypadla. Nepovedala tomu somárovi ani ň.
Doma hneď bežala do svojej skrinky a dala si tabletku. Dúfala, že to ešte zaberie. Kristián bol doma a jedol polievku. Prišla do kuchyne už akoby nič. Pozrela sa do hrnca na šporáku.
"Čo si nedáš guláš?"
"Pred zápasom nemôžem."
"To je som hladná ako vlk." A hodila si na tanier poriadnu žufaňu. Strčila to do mikrovlnky. Zapla. Do hukotu tej rachotiny spustila.
"Pozri, mne nevadí, že hráš futbal. Ale nemohol by si ho hrať s niekým iným, než s Petrom?"
Kristián dojedol.
"Prečo?"
"Lezie mi na nervy, že sa poznáte."
Kristián sa díval niekam na zem, akoby hľadal vlaňajšiu špinu.
"Tie rajčiny si kúpila?"
"Čo?"
"No rajčiny... vieš, že ich mám po zápase najradšej."
"A kedy? Čo myslíš, že behám ako ty?"
Toto ju vždy vytáča, jeho blbé reči.
"Čo si nervózna?"
"Lebo ma serieš!"
Zrazu vstal, skočil k nej a chytil ju zozadu za prsia. Začal ju bozkávať na vlasy, na krk, na uši. Ona sa vzpierala, snažila sa vymaniť, až keď zacítila jeho ruku na svojom pohlaví, zavrčala ako pes.
"Teraz nie, do šľaka!"
"Poď na jedno... hneď budem hotový." A stiahol jej nohavice. Kľakol si k nej a zaboril jej nos do nohavičiek.
"Vypadni! Nebudeš mať sily pri zápase."
Kristián sa spamätal. To je fakt. Minule pred zápasom tiež na ňu skočil, a potom bol celý polčas ako bez života.
Marcela vytiahla tanier z mikrovlnky. Nemohla chodiť. Kristián jej musel zase natiahnuť nohavice. A zapnúť zips.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár