, , Slečna, zahaste tú cigaretu a poďte sem! ´´Kurva! ! Fízli...ešte toto mi chýbalo. S nevôľou som podišla k najbližšiemu smetiaku a zahasila takmer celú cigaretu. jeden z policajtov už stihol vyjsť s auta. , , Áno? ´´ spýtala som sa nevinným hlasom.
, , Bohužiaľ, toto je súkromný pozemok na ktorom je prísny zákaz fajčit. Budete musieť ísť s nami´´ , , Eh..ale veď nie je tu žiadna značka o zákaze. A pokutu mi predsa môžete vypísať aj tu, nemusím s vami ísť na stanicu´´ , , My rozhodujeme o tom čo musíte a čo nie. Nastúpte si! ! ´´Otázku o značke odignoroval...So stále zvyšujúcim sa krvným tlakom som nastúpila do nového Volkswagenu.
Auto naštartovalo a ja som sa začala zmierovať s tým, akú hanbu zažijem najbližších 15 minút, keď ma všetci známy uvidia v policajnom aute ako najväčšieho zločinca. A v hlave sa mi premietalo ako vysvetlím matke , že má zaplatiť pokutu za fajčenie napriek tomu, že jej celý život kladiem do hlavy, že cigarety neznášam, a že nechápem, ako si ona a ostatní fajčiary môžu takto ničiť zdravie .
Prešli sme popri budove policajného zboru. No nezabočili sme na parkovisko. , , Prepáčte, ale kde vlastne ideme? ´´ , , Otázky tu kladieme my, maličká. Tak buď už konečne láskavo ticho.´´ , Jasné, najväčší páni sveta, ´ povedala som si. Samozrejme, iba pre seba. Ale aj tak sa mi to celé nejak prestávalo páčiť. Odbočili sme na cestu, ktorá vedie do lesa. Nemala som s toho dobrý pocit, ale už som radšej bola ticho. Počula som už o prípadoch, kedy títo , , páni, , dokazovali svoju silu a moc zmlátením.
Išli sme ešte asi 5 minút. Zastavili. Obidvaja vystúpili. Vodič niekde odišiel. Ten druhý otvoril zadné dvere a prisadol si ku mne . Vytiahol putá a pripútal ma k držiaku. Začala som sa triasť. , , Prosím vás, neublížte mi´´ , , Neboj sa, len sa trochu pohráme. ´´Povedal chrapľavým hlasom a pobozkal ma na ústa. Pevne som zovrela pery. Na chvíľu sa odtiahol a niečo hľadal vo vreckách. So strachom v očiach som pozorovala ako vyberá červený balíček. , , Vieš čo to je moja? ´´Pomaly som prikývla. , , A vieš ako sa to tam dáva? ? Nič. Náhle sa strhol a pritisol svoju tvár tak blízko mojej, že sa naše nosy dotýkali a ja som jasne videla do jeho zelených oči. , , Neboj sa. Ja ťa to naučím. Opät sa ma snažil pobozkať. Teraz sa mu podarilo vniknúť s jazykom do mojich úst. Bolo mi zle. Chcela som vracať. Cítila som na perách svoje slané slzy. Už ma nič nezachráni. Nikto tu nepríde. Nikto ma nenájde. Zúfalosť sa rozplývala po celom tele...
Prišiel aj ten druhý. Prisadol si z druhej strany. , , Tak ako kráska? Počúva , Tom? Chytil ma za prsia. Vykopla som s kolenom do vzduchu, no nemala som šancu niekde ho zasiahnuť, nejak sa ubrániť. , , Zatiaľ sa len učí. Ale pochopí čo má robiť, aby sme boli kamaráti.´´ Obidvaja sa ticho zasmiali..
Tom mi rozviazal šnúrku okolo krku a ten druhý si to zamieril pod sukňu. O chvíľu som už bola takmer nahá, len v spodnej bielizni. Nepomáhal môj krik, plač, ani trhanie..Dvaja nadržanci sa pustili do môjho tela. Cítila som ich všade. Ich drsné ruky a slintavé jazyky sa neustále dotýkali môjho tela. Vyžívali sa v tom, vymieňali si , , zábavné, , poznámky, nútili ma hrať sa s ich genitáliami. Vôbec ich netrápilo, že pred nimi sedí mladé 16-ročné dievča, ktoré ma pred sebou celý život. Znásilnili ma.
Asi po hodine prestali. Vyšli von zafajčiť si. A potom...Vyvliekli ma z auta a priviazali o kmeň. Obaja vybrali pištole a striedavo do mňa začali strieľať. Už po 2.guľke som nevládne zvesila hlavu. Je koniec. Môj život skončil zabalený v plachtách a zahrnutý opadaným lístím..
Našli ma po troch týždňoch. Prišli im na to a nakoniec sa priznali. prepustenie, 2 roky vo väzení, 1000eur...
...taká je cena úcty a života.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
salwiska
7. 6.júna 2009 12:14
sedím s otvorenou pusou jak je to dokonale napísané. páči sa mi to moc
Napíš svoj komentár