Zima... Bŕŕŕ, zima! Je krásna vtedy, keď sú Vianoce, silvestrovská noc... Je krásna, keď pomaličky a jemne na zem dopadajú snehové vločky a celú ju prikryjú... Je krásna, keď sa večer pozrieš na oblohu a vidíš jej úžasnú ružovkastú až fialkastú farbu... Vtedy všetko vonku pripadá priam neskutočné. A úplne najkrajšia je zima vtedy, keď ideš večer alebo v noci vonku na prechádzku... s niekým, na kom ti záleží. Je krásne ticho, pokoj, nikde ani živej duše, čo by rušila túto pohodu...
Ale zima nie je len o krásach. Stačí raz za čas zapnúť rádio a počúvať o (niekedy) desiatkach dopravných nehôd... Potom sa bojíme o každého, o kom vieme, že je niekde na cestách. Vôbec nám nezáleží na tom, či je to niekto, koho zbožňujeme, alebo niekto, koho neznášame... Ale keď sa ten dotyčný dopraví na miesto určenia v poriadku, hneď je nám ľahšie na duši.
Na zime je otrasné aj ranné vstávanie. Všade tma, človek musí dávať pozor pod nohy, aby sa nešmykol a nespadol.
A jedna vec, ktorá ma momentálne úplne najviac štve, je tá obrovská hromada mokrého snehu, čo sa nám každý deň nakopí na dvore. Pomaly ho už ani nie je kde dávať. Vari ho mám naložiť na fúrik a ísť hodiť niekam do rieky?! Ťažko, tá je zamrznutá ;-D Možno mi neuveríte, ale strašne rada odpratávam sneh, no čo je veľa, to je moc. Už ho mám po krk. A to skoro doslova. Nemerala som to, ale ak sa nemýlim, jedna kopa snehu ma už skoro prevyšuje nepoviem, keby toho sniežiku bolo trošku, ale... A keď sa to ešte začne topiť... - Aaa, jedno pozitívum - bude veľa chorých deciek a.... CHRÍPKOVÉÉÉ!!!!!! ;-D ;-D ;-D
P.S.: Tú palicu na valentínsky večierok spod toho snehu rozhodne nevyhrabem
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.