Valentínsky večierok 2 alebo Na pos....ho aj hajzel spadne

Veru, je to pravda, a posledné dva týždne môjho života sú toho jasným dôkazom. Najskôr mi v pondelok profka našla ťahák, ktorý by som ani nepotrebovala, potom som skoro prišla o mobil, večer som sa dozvedela jednu vec, z ktorej som sa doteraz celkom nespamätala a ešte to chvíľu potrvá.... V utorok sme naštvali praktikantu na matike, ktorá nebola napísaná ako zastupujúca, ale iba v "poznámke"... Z 32 ľudí malo úlohu iba 5 kusov, a tak sme my ostatní museli urobiť doma starú úlohu na papier+nové príklady... V stredu nám s kľudnou tváričkou oznámila, že vo štvrtok píšeme z toho, čo nás učila, a čomu sme viacerí nerozumeli... Vo štvrtok sme to teda pod jej veľaváženým dohľadom napísali... Ehmmm... Neznášam matiku.
Piatok bol vcelku ok, až nato, že som prechladla a úplne super to prepuklo včera... a to som si včera aj uťahovala z toho, že budú mnohí chorí a budú chrípkové... Kto mohol tušiť, že to postihne práve mňa...
Pravdaže, do školy som dnes musela ísť... Pche, konverzácie z nemčiny otravné ako čakanie v zime na autobus... Nemčinu som prespala, viac-menej... Biológiu sme mali "zastupovanú" - profesorka z chémie nás nechala v triede samých, nech nacvičujeme program na večierok. No a tu je ďalší problém: zmena mojej scénky!!! Švárnym mládencom nebude moja spolužiačka, ale chalan inej mojej spolužiačky. Je vcelku v pohode, ale mám taký pocit, že minimálne jeden človek bude naštvaný - t.j. JA. Dokelu, mám naňho "zaľúbene" pozerať, keď bude recitovať verše, potom mám omdlieť, vzkriesi ma "vodou", bude recitovať ďalej, ja musím vravieť, že "áno, áno" a spolu odídeme. Bohovské! Som taká mimo, že by som sa asi nedokázala zaľúbene pozerať ani na... :´-((((( No a omdlieť... Nemám to ako trénovať, moja izba je primalá ;-D Má to však jedno pozitívum, táto zmena - zajtra sa učím len jednu hodinu+niektorí ďalší, ostatní sa trápia celé tri hodiny, hehe!
Z vecí, čo som potrebovala na večeirok, mám: palicu, navoňanú vreckovku, pierko a pre istotu dva páry topánok... No som teda ozaj zvedavá na nácvik. Ak naša Hela zase zabudne šaty, čo mám mať na sebe, ako sa jej podarilo už dnes, tak bude riadna prdel! A môžem byť rada, že ma neprehovorili na Editu Papeky (S.O.S.), lebo hoci sa na ňu istým spôsobom podobám, to by už bolo priveľa.
Po tejto vcelku zábavnej, zaujímavej a milej hodine biológie sme sa šli zabávať na fyziku, ktorú som ledva vnímala, keďže som vyjedala pod stolom gumené srdiečka ;-D
No a potom prišla slávna náuka o spoločnosti... O týždeň píšeme, je to slabých 10 stránok popísaných malým písmom, z ktorých rozumiem jedine slovám Ústava SR.
Seminár z dejepisu bol pohodový, pozerali sme dokumentárne filmy o Slovensku počas 2. svetovej vojny, ktorým vôbec neskákal obraz a neblbol zvuk... to viete, video... staré-prastaré video.
A potom, hurá, išli sme domov. Čudujem sa, že som vôbec schopná sústrediť sa na písanie... ale písanie je jedna z asi piatich vecí, bez ktorých si neviem predstaviť život... Takže nabudúce ma tu nájdete zas ;-D Neviem, kedy, ale nájdete

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu