POZOR, NASLEDUJÚCI ČLÁNOK JE INŠPIROVANÝ SKUTOČNOU UDALOSŤOU
************************************************************
Neviem, možno je to nezmysel písať o niečom, čo tu bolo už 1000 krát.
Ale napriek tomu sa potrebujem teraz vypísať sem, lebo by som asi vybuchol pod tlakom hnevu a ďalších emócií.
Začalo sa to celkom fajn. Síce vždy sa to začína fajn. Zoznámili sme sa za zvláštnych okolností. Ale to nezohráva v tomto príbehu žiadnu výnimočnú rolu. Ja mám vo svojom meste povesť akú mám, a preto ma prekvapilo, že sa to vyvinulo prekvapivo dobre, teda aspoň zo začiatku.
Volala sa Martina. Skoro o rok mladšia, ale komu to prekáža. Deň za dňom, niekedy noc za nocou, boli sme skoro stále spolu. Bola mojou chýbajúcou polovičkou, vedeli sme rozprávať o všetkom. Pri nej vyplávalo na povrch moje pozitívne ja, a temné, plné nevraživosti k ostatným, teda až na pár výnimiek zostalo zamknuté hlboko vo vnútri.
Trvalo to 42 krásnych dní. A zmizlo to tak rýchlo ako to prišlo. Odišla, stratila sa niekde v nenávratne. Vraj to bolo také "chvíľkové šialenstvo". Akonáhle som si uvedomil, že povedala to, čo povedala, nevedel som čo na to povedať.
Srdce sa mi roztrieštilo na milión márnych kúskov a začal som zase okolo seba šíriť tú atmosféru hlbokej nenávisti voči ostatným, čo vyvolala moja znovu sa objavujúca temná stránka.Nezáležalo mi absolútne na nikom, ani na sebe. Tá bola zmierená s krutou realitou tohto života a pribudla k nej nová vlastnosť: Nedôveruj nikomu, o kom máš čo i len nepatrný pocit, že ťa má rád.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lola8
2. 8.augusta 2008 12:37
njn..nikomu sa neda verit ale neboj raz pride ta dobraa ta najlepsia
2
Noooo keby ze si baba tak napisem: chuda moje zlate, bol to kokot, kasli nanho, chlapi su taki. Ale kedze si chlap, tak to nemozem povedat lebo chranim svoje plemeno. Ale kedze vyzeras very sympaticky, poviem to aj tebe: chuda moje zlate, bola to kokotka, kasli nanu, baby su take
Napíš svoj komentár