Za každou nocou opäť deň
A tak sa to stále točí a
Ja mám pocit, že ma
To obchádza, akoby sa
Pre mňa zastavil čas
A prestala som vnímať
Veci...
Točí sa ako kolotoč,
Ten kolotoč sa volá život.
Asi sa tak rada krútim,
Že neviem vystúpiť.
Ale vlastne sa to ani nedá...
Zastavil sa niekedy?
Nezastavil, aj keď
Sa mi to mnohokrát zdalo,
Že stojí, že zastavil...
Ale nebolo to tak.
To len ja som sa ocitla v strede,
Priamo na obruči,
Kde sa to všetko spúšťa
A všetci sa pozerajú.
Všetci sa pozerajú na mňa,
Ako sa mi chce zvracať,
Zvracať z tohto sveta,
Z ľudí, ktorí ten kolotoč
Zrýchľujú a zrýchľujú.
Kto im vlastne to právo dal?
Ja chcem vystúpiť,
Chcem sa postaviť na okraj.
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
1
martin4db
11. 5.mája 2015 14:19
Hm... Celý život pred nami a my sa len točíme, stále dookola. Prečo nevystúpiť, čo v tom bráni? Pohodlnosť, istoty?!
2
@Martin4db hej pohodlnost a istoty. Ja uz dlho na nete zdielam informacie o tom ako do velkej miery uplne legalne vystupit zo systemu a ani netreba ist zit do hor. Ale ludia si radsej chvilu pofrflu a potom pokracuju v tom istom nudnom zivote.
3
Istoty sú na svete len dve: smrť a dane. Presne tak ľudia radšej budú rozprávať o problémoch ako by ich riešili.
6
@Martin4db to nie je o stasti, ale o tom, ako si to zariadis.. tiez by som mohol frflat ako je vsetko zle, ale to by som sa nikam nepohol
Napíš svoj komentár