A nestihneme si ani uvedomiť,
Koľko ľudí takto stretneme.
Hľadáme ľudí,
Ale nevidíme tváre,
Hľadáme inteligenciu u ľudí
A nepozeráme sa do hlavy,
Hľadáme pozornosť,
Ale nepozeráme sa na oči,
Hľadáme dotyk,
Ale nepodáme ruku,
Hľadáme útechu,
Ale nepozrieme sa do duše,
Hľadáme lásku,
Ale neberieme na vedomie srdce.
Stále niečo hľadáme,
Ale často sami nepripustíme,
Aby si nás to „niečo“ našlo.
Ľudia sú ako hviezdy na nebi,
Vidíme, že je ich tam veľa,
Ale nevieme koho osloviť.
Sem-tam nejaká hviezdy padne,
No my často ani viečkom nepohneme.
A prečo?
Netýkalo sa to predsa nás,
Iba sme ich stretávali,
Nepoznali sme ich naozaj,
Nemali sme ich radi.
Častokrát len kvôli tomuto
Padaniu hviezd sa vyhýbame
Citom,
Aby sme raz nemuseli
Vyroniť čo i len jednu slzu,
Ak náhodou niekto padne.
A čo ak padne?
Podajme mu predsa ruku.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár