Otrieskávajú sa celým telom o okno.
Tak veľmi, ako sa to len dá,
Stekajú jemne a tak prirodzene,
Že ich nemožno ani zrátať.
Pozeráš na ich ľahkosť a krásu
A zrazu si uvedomíš, aké môžu byť tieto kvapky
Zradné.
Keď sa oplieskávajú o okno mojej izby,
Vyzerajú jemne a tak malé.
Avšak večer, ak si pozriem správy,
Vidím tú spúšť, ten lejak, tú obrovskú vodu,
Čo ničí ľuďom domy,
Zrazu uvedomíš si, že kvapky,
Ten dážď, je ako láska.
Raz jemná a krásna,
Inokedy márnivá a trpká.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár