Blíži sa jeseň,
Pomaly ale isto uvedomíš si,
Ako miluješ ticho.
Za oknom, v teple sleduješ,
Ako skrášľuje sa svet,
Ako mení sa záhrada
Zo zeleného raja na farebnú paletu
Všetkých možných farieb.
Toto ročné obdobie
Fascinuje moju dušu tak
Neskutočne ako
Sa len dá...
Premýšľaš o tom,
Aká bude zima,
Tešíš sa na Vianoce
A pritom ľúto ti je za letom.
Jeseň tak plná farieb
Príde ti možno depresívna,
Možno uplakaná a studená,
Ale mne, mojej duši príde nádherná,
Krajšia jak dúha na oblohe.
Keď tak z okna pozerám,
Začína šľahať obloha kvapky
Dažďa do okenných blán.
Prechádzam sa mestom,
Prídem do parku,
Po dáždniku stekajú kvapky
A mne behá mysľou,
Čo vlastne v takom
Uplakanom počasí robím vonku...?
Už viem. Milujem jeseň,
Aj s tým upršaným, depresívnym počasím.
Jeseň je ako život sám.
Niekedy farebná a krásna,
Nekonečne živá,
Inokedy zase uplakaná
A plná chladu.
Ale je to jeseň...jeseň tak
nenahraditeľná.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár