Keby som videla i v najtajnejšom sne,
Ako ti pomôcť mám,
Tak sa zobudím a ešte v tú chvíľu
Pomocnú ruku ti dám.
Bohužiaľ neviem,
Čo tvojím zreničkám radosť prináša,
Preto radšej stiahnem sa do úzadia a čakám,
Kedy rozjasní sa mi tvár,
Keď prídem na to, čo vdýchava život
Do tvojho srdca.
Často padne mi slza
A skĺzne sa po múre rebier,
Vyčistí to špinavé, čo kalí mi zrak
A ja vnímam s pokorou v duši,
Len tvoj rozhodný hlas.
Potom stane sa čosi, čo nečakal nikto z nás
A ja smejem sa hrdo, keď zdvihneš zrak,
Zadívaš sa mi priamo na pery
A ja viem, že šťastným ťa urobím,
Ak smiem sa dotknúť tvojich pier.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár