Chcieť byť milovaný a nepoznať dôvod,
Stretnúť ťa a jednoducho usmiať sa,
Vedieť niekedy málo a predsa tak veľa.
Naučiť sa znášať ťa aj v búrkach,
A nemilovať ťa len pod hviezdami.
Skúsiť byť s tebou denne, každé ráno
A občas nevidieť ťa celý týždeň
Nepovedať ti, že ťa nenávidím,
Keď do očí povieš mi, že koniec je.
Chápať ťa aj vtedy, v tej tvojej zvláštnej tme,
No pomôcť ti dostať sa z nej k mesiacu.
Neskončiť hneď na začiatku a rýchlo,
Počkať možno len chvíľu ako sa to vyvinie.
A ak to nepôjde azda hneď a zaraz,
Netlačiť ma dopredu, keď potrebujem čas,
Nenechaj ma bežať za niekým, kto ešte nie je,
Ja predsa dobre viem, čo pre mňa správne je.
Často to tak nevyzerá a vnímaš to inak,
Ale môj strach je väčší ako tvoje srdce.
Nezabudni len, že mať niekoho rád
Neznamená dávať to najavo veľmi hlasno.
Skôr v tichosti a pokore prídeš do môjho srdca.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár