Hovorí sa, že by sme ich už nemali otvárať.
Je to naozaj tak?
Naozaj sú pre nás už tabu?
Neviem.
Pokiaľ sa nepresvedčíme o opaku,
Tak nás to bude stále lákať.
Aspoň mňa áno.
Vhupnúť do lásky,
Ktorej sme nedávno zatvorili dvere,
Bez rozmyslu, bez rečí, bez vysvetlenia.
Na jednej strane hlúposť a rozum,
Na strane druhej láska a skľúčenosť.
Je to všetko také naozaj patetické
Alebo skutočne romantické?
V prvom rade bolestné.
Je ťažké byť realistom.
Trýzniť samého seba je asi naozaj ľudské.
Milovať je svetské.
Nedokážeme rázne povedať nie!
Nedokážeme nechať zatvorené dvere,
Pretože ak naozaj pociťujeme lásku
K nám blízkemu človeku,
Tak stále potvrdzujeme v sebe vieru v tom.
Že milujúci človek sa zmenil.
Ľudia sa však bezdôvodne nemenia.
Jednoduché a reálne pravidlo znie:
Ak ťa človek miluje
A zároveň ti ubližuje,
Odstráň ho zo svojho života.
V každom človeku je niečo,
Čo mu pomôže, aby tie dvere,
Naozaj nechal zatvorené,
Aby sme sa vyliečili z lásky
A časom sa opäť zamilovali.
A možno opäť trpeli,
Alebo našli svoju spriaznenú dušu.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár