Minuly tyzden som skoro zabudla ist na zapocet. Kebyze sa nepozriem v spravny ces na mobil, nechcem vediet, ako by to skoncilo.
Dnes som zohnala posledny darcek, ako vzdy, vsetko na poslednu chvilku. To je moje. Ani nepamatam, ked som naposledy mala pripravene darceky. Este tak premyslene boli, ale ostalo to vzdy len pri myslienke. Poseldne roky som to vzdy odkladala, nie je casu, vsetko sa pozhana po skuskach a potom su stresy, vsade mrtne vela ludi. A ja zduse nenavidim nakupovanie, prechadzanie sa v nakupnych strediskach medzi davmi ludi. Vcera som bola v Auparku, ktory v case Vianoc nemam velmi v oblube. Zle skusenosti z minulych rokov. Tento rok som to vdakabohu zvladla schopne a rychlo, lebo som vedela, co chcem. Ten pocit mam velmi rada.
Dnesne nakupy boli o cosi horsie. Rano som vyrazila do nadherneho decembroveho uprsaneho bratislavskeho dna. Vlastne ani nemam pocit, ze je zima. Skor by som povedala, ze taky oktober, november. Ked som sa konecen v tom neuveritelne prijemnom dazdi dotrepala na zastavku, bola som morka po kolena, vlhko v topankach. Ale na tento pocit si pomaly zacinam zvykat, je to uz takmer kazdy den.
Stojim na zastavke a cakam na nasu super MHD. Zacali skolske prazdniny, takze je to trosku pohorise ako obycajnie. Uvazujem, ci mi este vobec plati elektricenka. Napriek zlym pocitom, som si aj tam listok nekupila. Uz ma davno revizor nechytil, tak preco to nerisknut. A perdsalen mozno ta elektricenka este plati. Z dlhej chvile som sa kochala vyhladom na krasny rozostavany Digital park. Uz davaju aj okna a co ja viem co este. Nedavno som pozerala dake stare zimne fotky a na jednej som nasla akurat zaber na miesto, kde stoji dnesny Digital park. Predtym tam bola taka stromova alej. Tak som si zaspominala. Taktiez na fotke bolo asi 15 cm snehu. To si momentalne ani neviem predstavit. Sice kebyze za posledne dni, co tu odporne prsi, snezilo, mali by sme tu cez meter snehu. Ked uz sme pri tom, nemozem nespomenut spomienky mojich rodicov. Nedavno mi hovorili, ze ked bola segra mala, tak v Blave tak nasnezilo, ze auta z bocnych ulic sa vydali na svoju prvu novorocnu jazdu az v marci, ked sa sneh roztopil. Je to z cias, ked som ja asi ani na svete nebola, ale aj tak je dost alarmujuce, ze vtedy tu v zime byvali haldy snehu a teraz tu v zime akurat tak prsi.
Dalsie moje pohlady smerovali priamo dole, na obrovsku mlaku na stavenisku. Na ten neuveritelny bordel podo mnou. Mlaka bola plna plechoviek od piva, cigaretovych spakov, pet flias, skatuliek od cigariet a kto vie ake svinstvo tam este plavalo. Je mi niekedy z toho dost smutno.
Nechapem to. Preco robia ludia okolo seba taky bordel? Preco maju problem zahodit plechovku do kosa? Preco niektore narody dokazu mat poriadok naokolo? Su schopni recyklovat takmer vsetko, kompostujat. Napriklad taki Svajciari. Bola som tam ped dvoma rokmi, odvtedy som velmi ocarena nadherou tej krajiny, ale aj urcitou filozofiou zivota. V kazdom kempe tam mali recyklovany odpad a aj kos na bioodpad.
Preco to niekde funguje a inde nie? Preco to Slovaci nedokazu? Preco my mame vsade porizhadzovane odpadky? Idem sa prejst do lesa a najdem tam skladku smeti.
Preco sa u nas rusia rezervacie 5 stupna? Preco si nevazime nasu prirodu, nase lesy? Preco sa moze tazit drevo vsade? Staci si vybavit vynimku a mozu tazit aj v rezervacii 5. stupna. Kam to speje? Mali by sme byt hrdi na to, ze mame tolko lesov, tak krasnu prirodu a nie ju nicit.
Dnesny clovek si nevazi skoro nic. Stale nariekame nad tym, ako sa mame zle, co vsetko nam chyba. Nariekame nad takymi malichernostami. Ani ja si niekedy nevedomujem ake mam velke stastie.
Ked pocuma decka, ako nadavaju na to, ze sa o nich rodicia staraju, ze maju furt nieco, spomeniem si na kamosku, ktora mi nie moc veselo rozpravala, ako na nu rodicia kaslu. Ako mi hovorila, co by dala za to, kebyze s jej mama spyta, kam a s kym ide.
Neuvedomujeme si, ze mame to stastie, ze mame kde spat, mame domov. Mame co do ust vlozit. Skor naopak, mnohokrat su prebytky. Kedy vidim fotky deti v Afrike, ktore su uplne vychudnute, kost a koza, tlacia sa mi slzy do oci. A ked pocujem, ze v ramci EU sa vyhadzuju a spaluju kvanta nadproduktyvnych vytazkov z polnohospodarstva, pytam sa, o com je dnesny svet.
Mame pitnu vodu, ktou sa neuveritelne plytva. Nieke piju vodu v taom stave, ze nas bezny clovek by sa v nej ani neokupal, nie to ju este pil. Vacsina z nas vidi, pocuje, ma vsetky styri koncatiny. Ale asi malokomu sa to zda nieco nevidane a hodne vdaky. A my sa mnohokrat stazujeme, ze mame daku vyrazku na ksichte, krive nohy, riedke vlasy, kryvy nos. Mnohokrat pri tom mame viac ako si zasluzime.
Skoda, ze to, co mame, si zacneme vazit az vtedy, ked to postupne straceme.
Uplne som sa odklonila od mojich dnesnych uspesnych, ale otravnych nakupov. (Esteze to nie je ziadnen sloh do skoly, za odklonenie od temy sa strhavalo vela bodov. )Ale uz sa mi o nich vebec nechce zmienovat, som spokojna, ze som nakupila, co som chcela. Dufam, ze sa bude segre pacit, dost dlho som putovala vramci centra od obchodika k obchodiku, tak mam nakupovanie na daky mesac asi vycerpane.
PS: Minule som sa posnazila pouzivat aj interpunkciu, ale zaberalo mi to o dost casu naviac, tak teraz zvitazila moja preslavena lenivost a pohodlnost. Snad sa v buducnosti polepsim.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár