Poznáte tie dni, keď sa ráno prebudíte...aaa...no otras...zase ma čaká to a tamto.... pri rannej očiste sa vám podarí vytlačiť si zubnú pastu na práve oblečené handry...popri tom, ako sa prezliekate...využijete celý artikel nadávok....a chcete si tým vyventilovať svoje veľmi rozzúrené JA?....A pýtate sa sami seba otázku: Prečo sa to stane vždy len mne? ....
A ono to nie je všetko, deń blbec ešte pokračuje a je vám v pätách- zákon schválnosti, s tým nič nespravíme. Jedinou možnosťou je zostať doma... To ale spraví málokto. Meškajúci autobus, plné cesty.... zabudnuté veci, všetci vám pripadajú zlí a nevrlí... A vy si znovu kladiete otáku: Prečo práve ja?
Najradšej by ste zo všetkým finošovali, vykašlali sa na zvyšok povinností... jednoducho kapitulovali! A ako tak kráčate ulicou...hodíte nejaké tie drobné bezdomovcovi.... alebo lepšie, uvidíte žobrajúce dieťa, a poviete si: To je hrozné , smutné , strašné...etc...a idete ďalej. Show must go on... Znova sa tvárite ako najnešťastnejší človek na svete.... Prídete domov- samozrejme, keď ten den tak pekne začal, nemôže nepokračovať...a doma vás čaká ešte pár prekvapení...
Večer počúvate v správach, ako tá naša matička Zem bojuje z posledných síl...Kto koho zastrelil...aká je politická situácia tam a tam... konzumne prijmeme tieto informácie...a ? Nič... Jednoducho nič.... Vždy si myslíme, aké hrozné veci nás postretli... ale sú to len dennodenné situácie, ktorými nás život skúša.....
Hojdačka života sa nikdy nezastaví... a keď z nej raz vyskočíme , je ťažké vrátiť sa späť!... Ale tá jazda stojí za to....
...Ja viem , že takéto dni sa inak zvládnuť nedajú...Každý má právo sa hnevať... Veď je to v nás.... ale vždy si uvedomme, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.....
Mám také stavy...dosť často...vtedy mi je všetko jedno...nadávam na primitívne americké filmy,na ktorých by som sa inokedy rehotala na zemi,nepohne so mnou ani len to,že niekomu zomreli rodičia a sú siroty...no inokedy by som si dušu vyrevala...ale aj také dni prejdú a potom vyjde to šlunko
veľmi pekné a súhlasím s tebou, ľudia sa dnes len sťažujú a sťažujú a pritom sa máme tak dobre, máme čo jesť, čo si obliecť, môžme chodiť do školy alebo do práce... niektorí nemajú taký luxus... a my sa rozčuľujeme nad malichernosťami...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.