Kráčala domov, sama, priateľa nemala. Išla akurát z diskotéky, nemala chuť tam byť, hoci diskotéka ešte neskončila. Kamarátky tam ešte zostali, to sú teda kamarátky... nemala chuť hľadať prateľstvo a možno lásku takýmto spôsobom. Nebývala ďaleko a tak bola za chvíľku doma. Otvorila dvere, doma nikto, nevedela kde všetci sú, ale bola tak unavenú že to ani nemala chuť zisťovať, tak si hneď šla ľahnúť.
Zobudela sa na to, že niekto otvoril dvere do jej izby a vošiel dnu. Bola tma, nevedela kto to je a vypínač bol svetla bol ďaleko, tak sa len spýtala : „Kto je to ?“ Odpoveď bola tichá : „To som ja miláčku.“ Prebehlo jej hlavou, kto to je ? Ani brat ani otec by ju tak určite nikdy nenazvali, dvere určite zamkla, tak kto to môže byť ?
Zrazu ucítila nežné pohladenie po líci. Jeho tvár sa zrazu osvetlila mesačným svitom. Bol to ON. Chlapec o ktorom sa jej snívalo už dlho, ale bol tu, živý a reálny. Bola rada, chcela ho už dlho spoznať, ale až potom si všimla že nieje oblečený. Zľakla sa, bola napätá, nevedela čo má robiť. Bola veľmi šťastná ale aj udivená, pamätala si, že keď prišla domov tak si rovno šla ľahnúť do postele. Stihla si dať dole len ponožky, viac už nevládala, taká bola unavená. Teraz bola aj ona nahá. Ale po ďalšom krásnom pohladení na to prestala myslieť a bola šťastná a zvedavá, prežívala mnoho pocitov. Sadol si k nej, na posteľ. Bol to skutočne ten chlapec zo sna ! Nesmelo zdvihla ruku a chytila ho za ruku. Nežne si na ňu ľahol, pobozkal ju na čelo, ústa, krk, na holé telo, prsia... Ona sa zmohla len na pár slov, „je to krásne ...“ , prežívala niečo prekrásne.
Kde je ? Rýchlo sa zodvihla z postele, niečo sa zmenilo. Bola oblečená ! Bolo kúsok nadránom, nič sa nezmenilo od včerajška, akurát vankúš bol na zemi, ale ležala presne tak ako si líhala keď prišla domov.
Rozplakala sa...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár