Čo iné ,ako nuda alebo potreba zverejniť na verejnosti moje myšlienky a pocity, ma môže prinútiť napísať nejaký blog (ajkeď nie v prvotriednej kvalite)? No akosi ma k tomu inšpirovala taká situácia, že ležím na starej válende v prekúrenom byte (nemám rád horko) a rozmýšľam nad tým, akí museli byť autori knihy "úvod do komunistickej výchovy mládeže" odhodlaní revolucionári.
Ako malý som som si na východe u starých rodičov krátil čas vypisovaním socialistických hesiel, ktoré som ponachádzal zachytené na starobylíych fotkách areálu NP Vihorlat. Hmmm..tá energia vložená do naformulovania tak zložitých revolučných fráz, tá energia vyžarujúca pohľdu na fotku skandujúcich pionierov a zväzákov...to všetko som si čítaval na krátenie nudnej chvíle. Ktorý zdravo zmýšľajúci človek by niečo také dobrovoľne čítal? Socík je fuč, veď máme "demokraciu" (je mi zle z toho slova) a už nám nevládnu tí zlí komunisti, ale dobrí kapitalisti. Máme predsa slobodu, takže sa môže každý dobrovoľne rozhodnúť, či do Ruskej, Európskej, či Americkej rite sa strčiť.
Takže aké ponaučenie vyplýva z tohto pseudoblogu? Že nepičujte na povinnú literatúru a vyskakujte od radosti meter dvadsať, že vám komisia MŠ vybrala diela preverené generáciami literárnych kritikov
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Odpovedám ááno