Obliečky sú ešte naškrobené, drzo sa smejú dokonalosťou. Čoskoro však budú celé zababrané čírou radosťou. Jemne šepkal tichý hlások ľahni si a zavri oči zhodíme sa do otáčok zem sa už viac neroztočí. Čisté tvary, biela farba, hudba sťaby od Mozzarta, zmenili sa v nehu tiel rozkoš dáme na prídel. Krása chvíle pominie, ako plytkosť vlastnenia, čo cítime strážime, skryjeme pod brnenia. Báseň 2 0 0 0 0 Komentuj