...ak dbáte, čítajte. Už ako malé dieťa som mávala zlé sny, že raz ostanem sama, stratím niekoho kto by mi veľmi chýbal. A moja fantázia nezapracovala natoľko, aby som zistila čo ďalej. Vždy som to "odkladala "na nedohľadne a vždy pri návrate sna to končilo začiatkom. Netuším čo ďalej. Len viem, že to veľmi bolí, už len pri pomyslení na to.
V súčastnosti v tom hľadám aj nejaký zmysel alebo východiskové riešenie, čo by som v danej situácii robila... Nikdy nevieme, kedy sa niečo také stane, ale aby sme neľutovali a nežili s ťažkým svedomím, že už je neskoro a čas nejde vrátiť, je tu riešenie.
Mnohí z nás robia chybu, keď sa vykašleme na kamoša, lebo nám sa nechcelo ísť s ním na nákupy. Ako by ste sa cítili, keby ho nejaký maniacky zlodej prepadol na ulici a zavraždil len preto, aby sa mal dobre? Ľudia s citom a láskou k blížnemu by to do smrti ľutovali alebo sa ponáhľali čím skôr za ním na večný odpočinok. Neviem čo by som robila ja.
Priznám sa, že tiež robím viaceré podobné chyby. Dá sa tomu predísť, ale možno u mnohých z vás je akási brzda, ľudský sebec mysliaci na seba a poviem si, že na teba kašlem. Ako keď alkoholik chce prestať s pitím, lebo to napr. ničí jeho vzťahy, rodinu či kariéru (ktorá z môjho pohľadu je na konci v rebríčku "top ten of my life). Áno, uvedomelí na istú dobu prestanú, ale čo máme robiť, ak ten diabol kráča za nami a šepce: ,, Pozri, ty to smieš, zaslúžiš si, veď žiješ len raz, tak kašli na to ostatné." Jasné, žijem raz pre seba a na city nedbám. Pri každej takejto príležitosti by som ho s radosťou nakopala do zadku.
Neobviňujem ale nikoho, ak čosi také koná. Ako som spomenula, sme ľudia a ja to robím tiež. No vo chvíľach venovaným premýšľaniu ma to nesmierne mrzí. Tak sa snažím napraviť to. Neberte to všetko ako pohoršovanie sa, ale ako radu, napomenutie, že všetko pekné raz končí a budeme horko plakať, ak to krásne čo žilo po našom boku naveky odletí k lepším dušiam. Snažme sa podložiť nebo k nohám každému, koho ľúbime a to všetko sa nám vráti dvojnásobne.
( venované všetkému a každému, na kom mi nesmierne záleží, aj keď nie vždy Vám to dám pocítiť )

 Úvaha
Komentuj
 fotka
matthewqo  9. 6. 2008 20:10
Áno ako sám blog vraví, nikdy nie je neskoro... nikdy nie je neskoro a to je úplne jedno o aku vec sa jedná. Lenže naša myseľ je veľmi zložita možno práve takáto:



"Rástla si so mnou odjakživa,

a predsa ťa nikdy nespoznám.

Bola si ku mne strašne milá,

no predsa si zradiť vedela."



Neviem ako ostatní ale ja tomu čo je tu opísané v blogu hovorím "TAJOMSTVO UTRPENIA" a je len na nás akú cestu si zvolíme. Treba len jedno...pochopiť...
 fotka
dadenka  23. 6. 2008 15:56
taake iste zle sny som mavala aj ja uplne ze raz zostanem uplne sama...ze ma nikto nbude mat rad atd...az osm si uvedomila ze to mozem ovlplivnit iba ja
Napíš svoj komentár