,,No, ak ti príde normálne túlať sa v noci po baroch a k tomu ešte zahadzovať sa s nejakým čašníkom pri drinku,...och, ako mi to môžeš robiť? Doma trčím ako vôl a čakám, kým sa mi ráčiš ozvať!"
,,Nie, neštvi ma,...jasne som ti povedala, že túto noc chcem byť sama. A mimochodom, ak si myslíš, že sa o niečo pokúsim s tým čašníkom, tak sa mýliš. Je to môj nevlastný brat. Ale to ti je asi jedno...nečudujem sa ti, prečo o mne pochybuješ. Asi ťa netrápi, aký je tvoj kamoš Sam k tebe úprimný. Tebe fakt nedošlo, že po mne slintá a chce ťa odo mňa odlákať?! Myslíš ty niekedy na moje práva a česť? ...ach, to je jedno, asi nikdy, čo miláčik? Večer ma nehľadaj v mojej posteli..."
Odišla úplne pokojná, ale sklamaná. Dávno ju trápil Pauliho prístup k ich, respektíve jeho vzťahu s ňou. Kráčala z baru istou chôdzou, ale s neistými myšlienkami.
,,Sheela!!! Počkaj!"
Neskoro, už dávno vyšla z dverí.
,,Hej, kámo! Pekne si si to dosral. Síce nie sme jedna krv, ale brániť ju budem ako vlastný brat. Dúfam, že to napravíš...Sheela je čestné dievča, nezaslúži si to od teba, hlavne keď ju trápi sám život. Inak ťa osobne nakopem do toho fajnového zadku."
,,Sorry, ja... tak som to nemyslel...idem za ňou."
,,To by si mal,css."
Hoci sa Paulie veľmi snažil nájsť ju lebo vedel, že urobil chybu, bola už niekde na ceste k cieľu, kde si môže odložiť všetky svoje myšlienky a načerpať nové sily.
Sheela rozhodujúc sa príliš dlho konečne stlačila zvonček. Po jemných tónoch sa ozvalo následovné: ,,Už ideeem!"
Po jednoznačnej fráze Sheela znervóznela. ,,Mám odísť? Nebude to hlúpe, bože... toľko rokov, hádam to zvládneme", pomyslela si.
Dvere sa otvorili.
???
,,Sheela? Dievčatko moje..." (zhíkla žena).
,,Mama", (prvá slza sa už kotúľala po hebkej tvári)... ,,ja, prepáč!"
Obe rozcitlivené ženské srdcia opäť bili v jedno. Objatie zacelilo všetky rany a nový začiatok bol na ceste.
Roseanne, starostlivá matka čo zlyhala kvôli cudzej chybe. Bola vlastne vdovou, Sheela bola jediným pozostalým dôkazom pravej lásky. Otca zastrelili...bez udania dôvodu, bodaj by aspoň nejaký mal. Bolo by to ľahšie pre Rose aj dcéru. Nikdy sa s tým nezmierili, hoc Sheela bola len trojročným dievčatkom, následky videla aj ďaleko do budúcna. Matka musela drieť pre šťastie svojej dcéry. Po siedmich rokoch sa opäť vydala, no netušila čo ju aj s dcérkou čaká. Otčim sa o nich staral, no bol to len podlý zlodej a vrah, vykrádal obchody len pre jedno.
,,Pre peniaze, všetko!", to bolo jeho motto, ktoré denne ubíjalo Rose. Aj preto sa dala na alkohol. S roztrasenými rukami každé ráno podávala Sheele desiatu do školy. Bola jedinou nežnou bytosťou v jej živote, ktorú mohla úprimne a bez odporu pobozkať na čelo.
Otčim mal aj syna s prvou manželkou. Sasha, spravodlivá a duševne mocnejšia osobnosť ako jeho otec. Mal už devätnásť rokov, takže býval sám v malom byte na konci mesta. Darilo sa mu v práci a občas svojimi zárobkami sponzoroval Rose.
Od prvého stretnutia nevlastných súrodencov to bolo jasné, že v takom vzťahu k sebe patria. Po šiestich rokoch však osud zaútočil a Sheela utiekla k bratovi. Nečudo, matka, tvrdá alkoholička a muž, ktorý dokončil svoju prácu až cez väzenie. Rose ju plne chápala, hoci jej bolo ťažko na duši. Musela sa s tým zmieriť. Rose bola kresťanka a verila, že Boh sa jej týmto odpláca.
Po pol roku sa Sheela ozvala mame. Dostatočne bezpečne boli v kontakte. No a Rose sa konečne dala na liečenie. Obe sa však neponáhľali so stretnutím, kým nebude všetko v poriadku. Chcela vrátiť dcére všetok čas vyplnený litrami toho svinstva. Počas štyroch rokov odlúčenia Sheela vždy našla u matky svoj azyl. Tentokrát ho chcela mať vždy pri sebe. Sasha maká už dlhú dobu v práci, preto nemal čas na sestru. Sheela len čakala, kedy príde ten správny čas. Paulie bola jej prvá láska, v ktorej nenašla zatiaľ celkom to, čo čakala, pochopiteľne. Nastal čas, kedy potrebovala vidieť mamu. Takmer pochybovala o tej "veľkej" láske.
,,Konečne spolu moja."
,,Hej,... konečne. Mami, musíme toho toľko dohnať. Aj Sasha by ťa rád videl, nemali by sme byť od seba odlúčení. Aspoň my traja musíme poriadne držať pokope."
,,Samozrejme dcérenka. Ach, ty si mi vyrástla, si krásna."
,,Hm, ty tiež vyzeráš dobre." Ako si na tom s... veď vieš, či už si v poriadku."
,,Áno, už definitívne. Rozbilo to z časti našu rodinu..."
,,Rodinu? to bola katastrofa, ty za nič nemôžeš. Keby otec neodišiel naveky, nič také by sa nestalo."
,,Ja viem, ale to bolo príliš dávno."
,,Už sa nebudeme trápiť smutnými spomienkami, okej? Začneme pekne odznova a na to peklo zabudneme."
,,Teším sa Sheela, prišla si včas. Mimochodom, ako to je s tvojím Paulim,
kedy ma s ním zoznámiš?"
,,Ty si ho pamätáš?"
,,Áno, v zásuvke mám všetky tvoje listy."
,,No vieš, nejako ma sklamal. Je veľmi milý, dobrý človek, ale... občas sa cítim ako jeho zajatec. Nie som zvyknutá byť na niekoho naviazaná. Určite mi rozumieš. Rozmýšľala som o rozchode a ",
,,Dcérka, ...rozhodni sa ako chceš. Len nech si šťastná a nemusíš už trpieť za iných. Ak si myslíš, že vzťah nemá zmysel, tak ho ukonči."
,,Dobre mama, to som potrebovala. Názor poriadnej ženskej!"
Pustili sa obe do smiechu a ešte dlhú noc mali len pre seba.
Paulie cítil obrovskú vinu. Mysľou mu behali posledné Sheeline slová. ,,Najlepší kamoš a takto sa mi odplatí. Toto si nemal!"
Paulie bol už taký typ človeka. Napraviť všetko vo svoj prospech. Ani nedbal na Sheelu. Vedel, že hľadať ju je márne. Často sa len tak vyparila nevedno kam. On jej však nerozumel. Teda, obaja si v tomto nevyhovovali.
Namieril si to teda k známej ulici. Pri treťom dome už klopal hlasno na dvere.
,,Otvoor! Viem, že si doma!"
,,Paul? Čo tu robíš o takom čase?!"
,,Viem, že tie reči o Sheele sú len klamstvá. Ako si mi to mohol urobiť?! Poznám ťa už dvanásť rokov, človeče! Dobabral si môj vzťah so Sheelou!"
,,Alee, prosím ťa kámo. Ty si ju nikdy nemiloval tak ako ja. Mohla byť moja, ale ako vždy, musíš vyhrať. Ty jednoducho musíš byť víťaz, ha?!"
,,Čo?! Nepleť do toho iné veci. Nemôžem za to, že nevieš zabojovať. Sheela patrí mne!"
,,Ha ha ha, ty si idiot Paulie. Naozaj sa uspokojíš s takou ženskou? Asi ti až tak nedôveruje, keďže vidím, že nie si veľmi informovaný."
,,O čom to hovoríš? Čo vieš o nej, čo ja nie?!"
,,Hm, nič podstatné... len toľko, že ťa dávno nemá rada. Každý večer, ktorý netrávila s tebou, sa mi zdôverovala so všetkým, o čom si ani v živote netušil. Už len kúsok a je moja."
,,Ty hajzel!!!" (Paulie sa vrhol do bitky s kamošom)
,,Zabijem ťa! To si mi nikdy nemal robiť!" (hodil Sama o zem a namieril na jeho hruď zbraňou)
,,Ale stalo sa! No tak! Keď si taký víťaz, vybojuj si Sheelu späť. Alebo ti na nej už nezáleží? Odbachni ma, nech otecko vidí, čo to vychoval za sebca!"
,,Fajn, chcel si to... zbohom Sam, bol si mi ako brat..."
Vymyslený príbeh
Komenty k blogu
1
matthewqo
18. 7.júla 2008 22:18
To sa mi paci... inak velmi pekne napisane... budem trepzlivo cakat na to co pride ako dalsie v poradi... vyzera to byt zaujimavy pribeh... a inak som zvedavy kto otvori
5
uff, po mesiacoch som sa sem stavila... vidim, ze to je zatial posledny blog... ano, aj ja by som rada vedela pokracovanie, tak to snad dokoncim ... a mimochodomm, vdaka vsetkym, co ste sem pridali komenty, mne to robi nesmiernu radost ak dokazete podporit inych ... a takych tu hlavne treba
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Robinson444: Anatole France
- 10 Hovado: Psychoterapia
- BIRDZ
- Hellionchild
- Blog
- Kde si spala túto noc ( part 1)