Prešla som teda do kuchyne, aby som sa napila mlieka. Nikdy som sa tmy nebála, teda iba keď som bola malá, ale teraz bola naozaj strašidelná, a to ticho... Vyšla som von a pozerala som sa na hviezdy, keď sa jedna z nich zrazu začala zväčšovať a vydávať taký zvuk, no svišťať či ako. Fakt neviem ako môžu ľudia zažiť v krátkych momentoch toľko emócii alebo mať toľko myšlienok, nestihla som proste nič.
Počula som len obrovský rachot, cítila som len búšenie môjho srdca, zrazu mi bola zima a videla som ako vybuchol náš dom, pri ktorom som stála.
Ak si myslíte, že to opisujem veľmi bezcitne, tak prepáčte, ale inak to nejde. Ak by som si na to mala ešte raz spomenúť, zrútila by som sa, psychicky ak chápete.
Z domu ostali trosky, z môjho srdca taktiež. Stratila som celú svoju rodinu, mamu, otca, babičku, aj dve malé sestry. Prečo som zostala nažive ja, asi nepochopím nikdy.
Prečo nám na dom padla bomba chápem, je vojna a ja som sa práve ocitla na jej fronte.
Už ma bolí hrdlo od plaču, oči ma štípu a z toho aká som bezradná a špinavá už nevládzem. Vidím zhorenisko nášho domu, z toho výbuchu, mám asi aj nejaké zranenia, ktoré teraz necítim a ležím na studenej zemi. Všetko mi je ukradnuté. Ľahám si na zem a zachvíľu už len matne vidím pásiky mojich mihlaníc, všade okolo je hluk, ale ja zaspávam.
- Slečnáááá!! Slečnáááá!! Žijete??!! Vstávajte!!
- Ocko? Mami? Ešte chvíľku.
- Slečna, bolí vás niečo?
- Prosím? - len teraz som sa úplne prebrala a na muža som vyvalila opuchnuté oči.
Precitnutie spôsobilo, že som sa opäť rozplakala a už som mu nevládala nič povedať.
Muž bol typickým vojakom. Fúziky, hranatá tvár a uniforma. jediné čo som registrovala. Mal aspoň to porozumenie, že sa ma už nič nevypytoval. Vzal ma na ruky a niesol nevedno kam. Dlho. Tak dlho, až som znovu zaspala. Niežeby som bola unavená, ale pred takýmito chvíľami sa najlepšie uteká v spánku, do iného sveta. Nevedieť o realite a len spať. Tiež to máte radi nie? Niekedy sa možno chcete prepadnúť pod zem a niekedy proste zaspať a nezobudiť sa. Lenže to práve nejde.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
1ivanushka1
19. 8.augusta 2010 20:39
super
Napíš svoj komentár