Posledné mesiace zaspávam s myšlienkami na Teba. Premýšľam často. O Tebe, o mne, o nás a o tomto nekonečne špinavom svete. Zmietam sa medzi niekoľkými voľbami a neviem pre ktorú možnosť sa rozhodnúť.
Každú noc moje oči vyronia niekoľko trápnych sĺz. A prečo?
Ani neviem.

Občas je to len môj žiaľ pre to, že ma nikto nevie pochopiť. Inokedy zase preto, lebo ja tu vlastne ani nechcem byť. Nikdy som ani nechcela.

A keď si prišiel Ty, myslela som, že sa niečo zmenilo. Ale nezmenilo sa nič. Je pravda, že Ťa naozaj ľúbim. Nikoho som tak veľmi neľúbila.
Ale, ja som vlastne stále sama. Napriek tomu, že som s Tebou, cítim, tvoje objatia, bozky, lásku...Som sama.

A preto sa pýtam, či to tu má vôbec všetko zmysel. Či by nebolo lepšie nechať tento svet tak. Ale to by znamenalo, nechať tu aj Teba. To by som asi nedokázala.
Tak sa budem naďalej zmietať na krehkej hranici medzi medzi týmto svetom a tým mojím vysnívaným.
Snáď sa raz rozhodnem.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
zuzzynka  1. 2. 2008 19:38
hezky blog , ale poradit ti nvm
2 
fotka
fotografka  2. 2. 2008 01:18
ako keby som to pisala ja....ten isty pocit...pekne velmi
Napíš svoj komentár