Je to hrozné, nie? Človek je tak zraniteľný, otvorený a ponúka svoje srdca na dlani. Byť niekomu takto otvorený, to vám môže poriadne rozhádzať život.
Staviate si okolo seba múry, obranu, zbroj, brnenie a keď príde jeden človek o ktorom si pomyslíte, že je to ten pravý, necháte si ho naplno vstúpiť do života. Dáte im kúsok seba, aj keď si ho nepýtajú. A on zasa urobí niečo ako prihlúply úsmev a tvoj život už na chvíľu zasa nie je tvoj, lebo v ten moment mu ho celý daruješ.
Láska má kopec obetí,
dostane sa do Teba,
a celého Ťa pohltí.
Neskôr sa stane niečo zlé a nerobíš nič, len plačeš v tme a sám. Príde fráza „asi by sme mali zostať len kamaráti“ a Teba to zabolí ako kúsok skla predierajúci sa do srdca. Neskutočne to bolí. Nie len v predstavách, nie len v mysli. Tá bolesť je skutočná. Bolesť zlomeného srdca, ktorá Ťa naozaj dostane, celého Ťa pohltí. Znova a znova, keď si na to spomenieš.
Naozaj nenávidím lásku!
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
2. keď raz začneš písať v množnom čísle nepreskakuj do jednotného
3. nenávidieť lásku je blbosť, nenávidieť by si mala debila čo ti zlomil srdce, správne usmernená laska je totižto najkrajšia vec na svete