„Vôbec netuším, aké si mám zvoliť semináre, “ posťažovala sa mne a Denise Nora v piatkový večer, keď sme práve sedeli v jednom šenku v kúte a popíjali kofolu a sem-tam aj nejaký ten poldecák k tomu.
„Bože Nora, ty teraz musíš ísť riešiť témy. Na to máme ešte dva roky a je piatok, tak..“ nestihla som dopovedať, lebo ma prerušil známy hlas.
„Čaute baby, “ ozvalo sa za mnou.
„Ahoj Roman, “ odzdravila som bez toho, aby som sa vôbec obzrela.
„Ako sa vodí? “ spýtal sa po tom, čo si sadol k nášmu stolu.
„Mali sme sa úžasne...“ povedala som otrávene, ale nepredpokladala som, že by mu mohlo prísť, že narážam na jeho náhly príchod. Nemala som ho vôbec v láske. Bohužiaľ sme sa s ním a s jeho úžasne inteligentnými kamarátmi raz veľmi dávno opité dali do reči a doteraz, keď niekde niekoho z nich stretneme, je veľmi ťažké sa ich zbaviť. So vzdychnutím som očakávala príval jeho veľmi vtipných poznámok o tom, že sme od dňa k dňu krajšie, ktoré hovorí každej babe, ktorú opitý stretne a čo pravidelne hovorí aj nám a ešte vždy dúfa, že by bola niektorá z nás ochotná si s ním začať. Miesto toho sa však ozvalo ďalšie „ahoj“, ktoré som nepoznala.
Prudko som sa otočila a hľadela na vysokého chudého chalana a čo ma veľmi potešilo, na hlave nemal ten hrniec, zvaný šiltovka a nohavice s rozporkom pri kolenách.
„Čau Erik. Sadni si k nám, “ usmial sa Roman a volal ho k nám. Bez ďalšieho slova si sadol na stoličku vedľa mňa.
„Tak a ide sa na to. Čo objednám? Päťkrát malinu? “ nečakal na odpoveď a odišiel k pultu objednať.
„Takže ty si Erik? “ otočila som sa na neho.
„A ty? “ odpovedal otázkou. Dobre, to je celkom dobré znamenie. Aspoň to nebude konverzácia na úrovni opíc, napadlo mi.
„Lenka, “ povedala som a podala mu ruku. „A to je Denisa a Nora, “ ukázala som na baby, ktoré sedeli oproti nám. Obe si s ním podali ruky.
Vtom sa vrátil Roman aj s piatimi poldecákmi. O pol hodiny už som bola dosť pripitá, ako to býva vždy, keď pijem s niekým, kto je v liehu dvakrát do týždňa, ako celá romanova partia. Tak sa aspoň zvláda výber veľmi jednoduchých a nie práve duchaplných tém oveľa lepšie. Neviem, čím to bolo, možno Erikovými krásnymi čiernymi očami, alebo jeho milým úsmevom, ale cítila som sa v jeho spoločnosti veľmi príjemne. V podstate sme sa bavili len my dvaja a ja som sa zrazu pristihla pri flirtovaní. Nazačiatku bol veľmi hanblivý. No potom, taktiež povzbudený alkoholom, na moje výzvy odpovedal.
„Tak, ako to, že som ťa ešte nestretla? “ povedala som a zhypnotyzovane som na neho hľadela.
„Možno sme sa už stretli, len si to nepamätáš, “ žmurkol na mňa.
„To by som si určite pamätala, “ usmiala som sa na neho. Takto to šlo až do druhej, keď nakoniec šla Nora nedôstojne na WC vracať a dospeli sme k záveru, že je načase ísť. Chalani nám pomohli odniesť Noru. Musela spať bohužiaľ doma, tak sa Denisa obetovala a súhlasila, že u nej prespí, lebo v tomto stave sme ju nemohli nechať samu s rodičmi, ale rýchlo ju odniesť do izby a nechať spať. Na rohu ulice sme sa rozišli. Denisa a Roman, ktorý sa podujal k pomáhaniu, s Norou v strede, ktorú podopierali ramenami, sa vybrali k nej domov. Erik šiel so mnou až pred môj dom. Dnes som spala sama, lebo naši boli na dovolenke.
„Tak ja už teraz pôjdem, “ prehovorila som, keď sme zastali. „Ty kam sa chystáš? “ spýtala som sa. Srdce som mala až v krku. Nemohla som uveriť, že ma môže niekto tak priťahovať. Nebol prekrásne krásny, nebol môj vysnívaný, nebol práve génius, ale nebol škaredý, nebol hlúpy a hlavne sme sadli a očaril ma, tak povediac svojím „rebelstvom“.
„ Ešte uvidím. Nemám žiadne plány, “ prehovoril a pristúpil bližšie ku mne. Poriadne som na neho ani nevidela, lebo bola hlboká tma. Ani som si neuvedomila našu vzájomnú blízkosť.
„ Asi určite za nejakými druhými ba...“ nestihla som dopovedať, lebo Erik ma odrazu začal bozkávať.
„Chceš ísť dovnútra? “ spýtala som sa medzi bozkami. Neodpovedal. Len ma zdvihol. Ja som sa ho chytila rukami okolo krku a nohami okolo pása a odniesol ma do domu.
„Nechápem ťa, “ pokrútila hlavou Denisa. Sedeli sme spolu v kaviarni asi 3 mesiace po tom, čo som začala chodiť s Erikom. „Nechápem, ako mu môžeš toľko vecí odpúšťať. Nechal ťa tam hodinu stáť a potom prišiel opitý na šrot a robil ti scény, “ rozhorčene mlela a ja som ju ani poriadne nevnímala. Už je to nespočetný krát, čo mi dáva túto prednášku. Nazačiatku sa aj s Norou tešila môjmu vzťahu s Erikom. Boli ochotné odhliadnuť od toho, že Erik bol tak povediac jednoduchší, veľa pil a ako 19-ročný chcel nechať školu. Hlavne, že som s ním bola šťastná. Po mesiaci ale nastal šok, keď som zistila, že ma podviedol so svojou bývalou. Zdrvilo ma to a ja som si vtedy sňala ružové okuliare. Vedela som už aj predtým, že nie je ideálny, ale toto som nečakala. Veľmi sa mi ospravedlňoval, prosil ma a ja som mu odpustila.
Prisahal, že to už nikdy neurobí. Poslušne som mu prepáčila všetky jeho scény, oneskorené príchody, prepité víkendy a aj jeho zlé nálady. Jedno po druhom. Väčšinou som ho prvú pol hodinu preklínala, potom som plakala a potom mi prišla jedna ospravedlňujúca sms-ka a všetko bolo okey. Skrátka som sa pri predstave, že by som ho mala stratiť úplne, zhrozila. Keď sme boli spolu, tak to vždy je tak fajn, tak prekrásne. Teda väčšinou... „Čo na ňom vidíš? “ ukončila Denisa svoj prejav, z ktorého som polku nepočula.
Vtom mi zapípala sms-ka.
„Och bože, už vidím ten tvoj úsmev, zase ti píše Erik a teraz budeš pol hodiny na vetvy z toho, že ti nenapísal ako sa máš, ale ako sa mi máš alebo niečo podobné. Ja ťa vážne nechápem, “ zašomrala si Denis viac-menej pre seba. Mala pravdu, ja už som bola mimo z toho, že mi napísal ahoj miláčik. Ešte stále po 3 mesiacoch.
Ten večer som sa s ním po tréningu stretla. Išli sme k nemu domov. Ležala som na jeho posteli a on bol zatiaľ v sprche. Nevedela som, čo mám robiť, tak som zobrala do ruky jeho telefón. Chcela som zavolať Denise, za esej do školy a on mal voľné minúty. Vedela som, že by mu to nevadilo. Automaticky som otvorila posledné volané, lebo som bola zvyknutá, že Denisu mám zvyčajne ako poslednú. To čo som uvidela ma veľmi prekvapilo, posledné volané číslo som poznala. Čo mohol Erik chcieť Nore, keď jej volal? Pozrela som si čas hovoru a zostala som ešte viac zaskočená, keď som uvidela, že to nebol len jeden hovor, ale veľa, veľmi veľa hovorov. Väčšinou tak po piatich minútach niekedy s hodinovou pauzou a potom zase. Vedela som dobre, čo to znamená. Pocítila som už veľmi známu zavráť, ktorá sprevádzala už jeho prvú neveru. Rýchlo som otvorila sms-ky. Splnili sa moje najhoršie očakávania. Stačila mi posledná sms-ka, vlastne by som ich viac už asi ani nezniesla. Stálo v nej: Ahoj. Ten včerajšok som si moc užila. Kedy sa zase stretneme? Naši idú budúci víkend preč, tak by si ma mohol prísť postrážiť
Vtom som si spomenula, že mi Erik po ceste z tréningu hovoril, že budúci víkend ide s chalanmi stanovať. Rýchlo som si zobrala kabelku, keď práve vošiel Erik do izby. Krásne voňal a mal len trenky. Teraz som to však nevnímala. Nepovedala som ani slovo, len si prehodila kabelku cez plece a chcela popri ňom prejsť, keď ma rukou chytil a donútil zastať.
„Pusť ma ty debil, “ zasyčala som a chcela sa vytrhnúť. Ako sa dalo očakávať, nepodarilo sa mi to.
„Môžem vedieť, kam ideš a čo sa stalo? “ spýtal sa zmätene.
„Ja neviem čo sa stalo... Možno to, že si spal s Norou. A chystáš sa s ňou tento víkend zase vychrápať. Možno to mi tak vadí a teraz ma pusť, “ precedila som pomedzi zaťaté zuby.
Prekvapene vydýchol. „Prepáč Leni, mrzí ma to, “ pošepol po chvíli ticha a pustil ma. Mne sa už tlačili slzy do očí, tak som čo najskôr vybehla von.
Zrazu som precitla. Prekvapene som hľadela na jednotvárny strop. Uvažovala som, čo ma vrátilo do prítomnosti. Zapípanie mobilu. Rýchlo som ho schmatla a otvorila sms-ku: Láska, hrozne ťa ľúbim. Prosím odpusť mi! Nemôžem bez teba byť. Ľúbim ta.
A ja som sa len usmiala a opäť si poslušne nasadila ružové okuliare, aj keď som vedela, že si ich budem musieť o chvíľu opäť dávať dolu.
No napísala som to teraz za jeden večer, takže nič prevratné
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár