Mal si na mňa účinok drogy. Vedela som, že ak sa ma ešte niekedy dotkneš, podlomia sa mi kolená a ja spadnem. Že sa mi zatočí hlava, že znovu pocítim ten impulz, ktorý vo mne vypne všetky kontrolky a všetky tie veľké výkričníky ktoré som si spojila s tvojim menom nebudú mať význam. Zmiznú, celá tá červená farba ktorá ich tvorila odrazu vytvorí šablónu veľkého srdiečka a zo mňa to na chvíľu opäť spraví obyčajnú ženu.
Smiešne.
Smiešne, lebo ja som naozaj celej tej hre, ktorú si so mnou hral rozumela. Vedela som o čo ti ide, vedela som, že ťa teší fakt, že ma máš tam, kde ma mať chceš.
A ja som to tak nejako nechala plávať, nechala som sa vťahovať do tvojich vôd, topila som sa v tvojom tichu a nehnevala som sa.
Nehnevala som sa, aj keď mi celá tá hrá prišla v našom prípade zbytočná, čím ďalej tým viac nezmyselná a teatrálna. Lebo tak, ako som vedela, že mám doživotnú rezervačku na miesto po tvojom boku, tak si vedel aj ty, že to ako ti rozumiem nie je náhodné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
2. 10.októbra 2016 06:25
Očividne to nebola doživotná rezervačka.
Napíš svoj komentár