Memoáre Cassanovu

venované Lenke



Je to zaujímavé, bol som slávnym milovníkom žien, kvalitného vína, zábavy a... ako sa to zmenilo.

Kedysi dávno, skôr než som si uvedomil o čom je svet a city, som bol veľkým milovníkom žien, zvádzal som, dráždil a dobíjal ženské srdcia, bral som si kúsok ako suvenír, ako trofej a išiel som ďalej... toľko lások na jednú noc, toľko krátkych takmer prázdnych známostí na pár dní, toľko prázdnych slov, sexu plného živočíšnych pudov a telesnej príťažlivosti.
Pri každej z nich som kúsok toho svojho srdca stratil, kúsok odumrel a srdce bolo stále menšie a tvrdšie, až... až do momentu, kým som si nepovedal, že s tým prestanem a tak som prestal pravidelne každý piatok večer chodiť po meste a hľadať ďalšiu trofej...už som nechcel toľko pretvárky a toľkých hriešnych nocí s nejakou, ktorej si matne spomeniem na meno, jej vôňu a deň narodenín, na jej oči...

Pred určitým časom som s tým skončil a začalo obdobie celibátu, času, keď som si prestal všímať ženy a bral som ich ako by som to... ako časť ľudstva, ktorá je anatomicky podobná mužom a nestojí za to sa ňou zaoberať z tejto stránky... ľudia ako iní. Začas som si všímať ženy ako bytosti s dušou, snažil som sa pochopiť, ako myslia (a je to ťažké pochopiť), ako sa rozhodujú, ako vlastne pozerajú na svet. Nebolo to mojim zámerom, proste podvedome som im nedal úplne pokoj, len som sa zameral na niečo, čo som doteraz kategoricky odmietal vidieť... ich dušu.
Začalo to tak, že som sledoval tu a tam správanie a spôsoby niektorých žien, dievčat. Aké veci ich trápia, čo sa im naháňa v hlave, na čo myslia a prečo... Tu a tam som si niečo od nich prečítal, no nikdy som nereagoval. Vždy som bol tichý pozorovateľ.
Jedna mi začala trocha prerastať hlavou a myslel som na to, že je nielen krásna zvonku, ale aj jej srdce... jej srdce bolo dobré a tak krehké, tak žensky krehké... silné a pritom zraniteľné.
Jej srdce bolo podobné môjmu, otrhané od podobných ako ja, alebo žeby ona sama bola trochu ako ja? tak či onak, zaujala ma natoľko, že som bol postupne posadnutý jej tvorbou, jej vyjadrovaním, očami... Začala ma priťahovať, ja keď som si to nebral a nedával som tomu šancu...

Páčila sa mi a bolo to tak zvláštne... páčilo sa mi jej srdce, jej duša a jej krásne telo iba spečatilo a utvrdilo jej dokonaloť.
Náklonnosť k nej prichádzala postupne, ako som ju po kúskoch spoznával, stále viac a viac som si ju všímal a raz som si povedal, že by bolo krásne ju niekedy spoznať... stretnúť sa a hovoriť s ňou... spoň na chvíľku byť pri jej dokonalosti...
Vlastne som si uvedomoval, že ona má všetko, čo som kedy u žien hľadal... mala všetko, čo ostatné mali iba po kúskoch.

Jednoho dňa sme sa dali do reči... no napísali sme si a písali sme si stále častejšie, bolo to tak zvláštne čarovné, také iné...
Nebral som ju ako ďalší "úlovok", bolo to také... iné ako predtým, ako pri iných ženách, s ktorými som sa dal do reči... chcel som ju spoznať nie preto, že by som ju chcel získať, nie preto, že by som jej chcel zobrať kus srdca.
Bolo to také... iné, úplne iné a presne opačné, ako predtým, nechcel som brať, chcel som dať a nepýtať nič späť.
Zavolal som jej a po našom prvom telefonáte som bol úplne unesený, zavalila ma zmes eufórie a letargie, tak krásny pocit, ktorý ma napĺňal a chcel som ju počuť zas a o to viac som ju chcel spoznať.

Raz ako sme spolu telefonovali a povedal som si "tak a zajtra sa musíme vidieť, chcem ju konečne vidieť, spoznať"
Bol som rozhodnutý, že ju uvidím, nehladiac na slová jednoho človeka, ktorý ma varoval, aby som to nerobil, že si rozhnevám pár ľudí... (to je iný príbeh, ktorý nikomu nerozpoviem)
Tú noc som sa chcel poriadne vyspať, čakala ma dlhá cesta a chcel som byť v pohode, keď sa stretneme... Chcel som sa vyspať... no nevedel som poriadne zaspať, nevedel som prestať myslieť na nasledujúci deň a na to, že stretnem ženu, ktorá mi tak učarovala... neľúbil som ju, nemiloval v tú chvíľku, len som sa tešil, že ju spoznám, áno, mal som ju rád a mal som pre ňu slabosť... predsa bola tak dokonalá, aj keď sme sa ešte nikdy nevideli- zvláštne však? Tú noc som privrel oči asi na ani nie pol hodinu a budík nestihol ani zazvoniť, keď som ho mal v rukách...

Čakala ma cesta vlakom niekoľko hodín a mal som čas premýšľať, čo poviem, keď sa uvidíme, no vždy som to nejak prerušil myšlienkou, že aj tak sa len uvidíme a nič viac, nezamilujem sa, nič sa nebude diať, spoznám ju, pôjdem domov, možno s dobrým pocitom, že existuje a žije a možno s pocitom, že som si urobil výlet a bolo pekné počasie...

Došiel som do cieľa, vystúpil som z vlaku a kráčal som po peróne po opačnej strane, ako ostatný ľudia, nejak som predpokladal, že práve ona tam bude stáť a predpokladá, že práve tamadiaľ pôjdem... Keď som ju zbadal, ako tam stojí a moje predpoklady jej predpokladov boli správne, keď som si uvedomil, že sme sa nedohodli, keď som si uvedomil, že nejak rozmýšľa ako ja... Bola tak krásna a jej oči sa smiali tiež... toľko myšlienok sa mi vtedy vírilo hlavou, zabudol som na to, prečo som tam bol, ako na ženy a všetky triky, cítil som sa ako malý chlapec a všetko moje sebavedomie odkráčalo s ostatnými cestujúcimi.
Uvedomoval som si, že nedýcham a srdce mi išlo vyskočiť z hrude, triaslo sa celé moje telo a nezmohol som sa na nič iné, ako na priblblý úsmev. Bol som úplne unesený a ona bola tak čarovná a dokonalá.

Vtedy som si uvedomil, že to nieje iba telesná láska a nieje to aké to bolo predtým, že pri nej sa cítim úplne inak a jej prítomnosť mi neuberá síl a energie, práve naopak, povznáša ma...

Tak sa stalo, že z Cassanovu sa stal obyčajný chalan, ktorý sa zamiloval, neskôr zasnúbil a teraz... teraz je šťastný a milujúci.

 Vymyslený príbeh

8 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu