",,,preco ludia palia mosty...preco len su taki sprosti...na tom druhom brehu...prosim nestracajte nehu..."

Prislo to celkom necakane. Zrazu som sedel na stolicke, pozeral na novy mail co som dostal a neveril vlastnym ociam. Ten mail bol od teba, plny urazok, nadavok, slov, ktore som z tvojich ust pocul zriedka a nikdy neboli venovane mne. A to sme sa naposledy videli len par dni dozadu a vobec to nevyzeralo tak, ze bude nieco podobne nasledovat. Skor naopak. Naco si sa potom pretvarovala cely vecer? Ten mail...skoncil uplne vsetko.

Vybrala si zapalky, ktore si mala pripravene spolu so zapalovacom a benzinom, keby nahodou ten most ku mne nechcel horiet, zapalka v tvojej ruke zaiskrila, hodila si ju na most. Ako keby si chcela zakricat "uz ta nepotrebujem, odid, nikdy ta uz nechcem vidiet". A pritom niekde vo vnutri vies, ze si to urobila kvoli niecomu uplne inemu, ze sa nevies vnutorne vyrovnat sama so sebou, klames samu seba, prehanas vzdy ked sa lutujes a hovoris o svojom nestastnom osude...co viac dodat?

Most horel rychlo, kedze bol cely z dreva, aj tak si ho este musela pre tvoj dobry pocit poliat benzinom...nezabudaj vsak, ze teraz sme dvaja cudzi ludia, tak cudzi, ako si len dvaja ludia mozu byt, dvaja ludia, co idu po opacnej strane cesty. Spalila si most, nezabudni, ze ani ked budes niekedy v minulosti napravat chyby, zmierovat sa s byvalymi kamaratmi a robit zo seba svaticu (od ktorej mas mimochodom velmi daleko), tak ku mne mas most spaleny, dvere zamknute a ja nemam chut v tom nieco menit. Urobila si krok, ktory sa da asi iba velmi tazko odcinit, ak vobec...nadej vraj zomiera posledna, ale v tomto pripade je uz velmi davno pod zemou. A ak sa aj niekedy v buducnosti nahodou stretneme, nemozes odo mna cakat, ze sa budem spravat, ako keby sa vobec nic nestalo. To sa jednoducho neda...

13.10.2007EQ

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu